Akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti. Nič z toho nemalo zarábať
To, čo moderná spoločnosť vníma ako nástroj budovania bohatstva, vzniklo pôvodne s úplne iným zámerom.
Akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti, komodity. Keď príde na ne reč, je takmer isté, že diskusia sa točí okolo peňazí a investovania. Paradoxom je, že nič z toho, čo dnes poznáme ako „triedy aktív“, pôvodne nevzniklo ako spôsob zhodnocovania úspor.
Keď začiatkom 17. storočia vznikla Holandská východoindická spoločnosť, jej akcionárom nešlo o čo najvyššie zhodnotenie úspor. Boli to obchodníci, peniaze neodkladali bokom, práve naopak – snažili sa ich otáčať čo najrýchlejšie. Ich záujmom bolo vysielať do zradných vôd oceánov lode s nádejou, že o pár mesiacov (a niekedy aj o pár rokov) neskôr sa vrátia obťažkané nákladom korenín, hodvábu a ďalších pokladov.
Obchodníci si medzi sebou zisky delili. A ak sa nejaká loď počas plavby potopila, rozdelili si aj straty. Účelom ich investície do akcií teda neboli očakávania dividend alebo nárastu ceny, bola to forma poistky. Spôsob rozdelenia rizika v čase, keď preprava obchodného nákladu po mori bola rovnako neistá ako ruleta. Investíciami (v dnešnom slovníku „triedou aktív“) sa akcie stali až neskôr, keď si ľudia uvedomili, že kupovať a predávať vlastnícke podiely v podnikoch možno aj kvôli zisku.
Podobnú genézu majú všetky finančné nástroje, ktoré dnes vnímame najmä ako investície. Akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti, komodity (dokonca ani kryptomeny) – nič z toho nevzniklo s primárnym cieľom urobiť ľudí bohatšími. Vo svojich rodných listoch majú príbehy vynaliezavosti, inovácií a niekedy aj číreho zúfalstva.
Komodity: Prvá trieda aktív
Dávno pred tým, ako ľudia „vynašli“ akcie alebo dlhopisy, boli jediným uchovávateľom hodnoty komodity. Obilniny, zlato, dobytok boli nielen formou majetku, ale aj menami raných civilizácií. Komodity neboli investičnou triedou, boli nástrojom prežitia. Farmár v Mezopotámii nevypestoval viac jačmeňa, aby mal preplnenú sýpku, ale aby mal čo vymeniť za mäso alebo hrnce.
Myšlienka vnímať komodity ako investície prišla až po objavení vzorcov, podľa ktorých sa ich ceny správali. Slabá úroda obilia predznamenávala, že jeho cena porastie. Kto ho uschoval a predal neskôr, mohol zarobiť viac ako tí, ktorí obilie ponúkli na predaj pred ním. Prvé obchody s komoditami však ešte neboli investovaním – slúžili na zabezpečenie sa pred rizikami. Farmári získali istotu cien, za ktoré mohli svoju úrodu predať obchodníkom, majitelia pekární zase vopred vedeli, za akých podmienok budú nakupovať obilie.
Zrod moderného obchodovania s komoditami prišiel až v 19. storočí, keď sa kontrakty na nákup a predaj začali obchodovať na burze v Chicagu. K producentom komodít a obchodníkom sa pridali aj špekulanti, ktorí nehľadali istotu, ale možnosť zarobiť na výkyvoch cien. Až vďaka nim sa komodity stali formou investície.
Dlhopisy: Pôžičky, ktoré sa stali investíciou
Píše sa rok 1694 a Anglicko má vážny problém. Vojna s Francúzskom ho finančne zruinovala a vláda potrebuje peniaze – veľmi rýchlo. Aby ich získala, zakladá Bank of England, finančný most medzi Anglickom a kýmkoľvek, kto mu bude ochotný požičať peniaze na dohodnutý čas s vopred známym úrokom.
Dlhopisy, ktoré takto vznikli, umožnili financovanie potrieb vlád a neskôr aj firiem. Vďaka dlhovým cenným papierom bolo možné viesť vojny, stavať železnice, dobýjať nové územia. Myšlienka, že investovať do nich by mohli aj individuálni investori, prišla až s odstupom času, ako forma bezpečnejšej alternatívy voči akciám.
Dlhopisy sú dodnes vnímané ako bezpečná a opatrná forma investície. Aj napriek tomu, že sa zrodili ako nástroj financovania najbezpečnejšej aktivity človeka: vojny.
Nehnuteľnosti: Najskôr príbytok, potom bohatstvo
Po stáročia nebolo vlastníctvo pôdy investíciou – bola to nevyhnutnosť. Pôda určovala status, zabezpečovala bezpečnosť, podmieňovala prežitie. Králi a šľachtici ju udeľovali rytierom výmenou za ich vojenské služby. Farmári obrábali pôdu, aby uživili svoje rodiny. Vlastníctvo pôdy znamenalo moc, no nebola obchodným artiklom.
To sa začalo meniť s urbanizáciou. Zrod a rozvoj miest priniesol zmenu – z pôdy a budov sa stali vzácne zdroje. V 18. storočí priniesla industrializácia vlny pracujúcich do mestských centier. Majitelia pôdy a nehnuteľností zistili, že na tejto premene spoločnosti môžu profitovať inkasovaním nájomného.
Za status samostatnej investičnej triedy môžu nehnuteľnosti ďakovať vzostupu hypotekárneho bankovníctva. S požičanými peniazmi sa majiteľmi domov a bytov (ale i pozemkov) mohli stať aj bežní ľudia. Expanzia predmestí a nedostatok bývania zmenili nehnuteľnosti na artikel, do ktorého možno investovať a popri tom vybudovať zdroj pasívneho príjmu.