Akciovým investorom sa črtá dobrý ročník
Ak by investori na akciových trhoch siahli po vinárskom slovníku, rok 2012 by zatiaľ mohli označiť za „dobrý ročník“. Šanca, že to budú môcť povedať aj na konci roku, je podľa historických štatistík veľmi slušná.
Ak by investori na akciových trhoch siahli po vinárskom slovníku, rok 2012 by zatiaľ mohli označiť za „dobrý ročník“. Šanca, že to budú môcť povedať aj na konci roku, je podľa historických štatistík veľmi slušná.
Od začiatku tohto roka do polovice septembra vzrástla hodnota referenčného indexu amerických akcií S&P 500 o 16,55 %. Pre jeden z najsledovanejších burzových barometrov na svete je to najlepší výsledok od roku 1997, keď v rovnakom období bol index o viac ako 24 % nad úrovňou zo začiatku januára. Dobrou správou je aj to, že s výnimkou roku 1987, keď na Wall Street došlo k historickému krachu, bol dvojciferný zisk indexu v polovici septembra nasledovaný ďalším nárastom. Prezrádzajú to štatistiky vývoja amerických burzových trhov od roku 1980, teda za viac ako tri dekády.
Rekordné nárasty cien akcií môžu byť na prvý pohľad paradoxné. Európa sa stále topí v dlhoch a americká ekonomika zápasí s nízkym tempom hospodárskeho rastu a vysokou nezamestnanosťou. Napriek tomu akcie stúpajú nevídaným tempom. Vysvetlení takéhoto paradoxu je viacero. Skúsení burziáni pripomenú, že akciové trhy nie sú štandardným zrkadlom ekonomického vývoja. Kým tradičné makroekonomické indikátory sú štatistickým odrazom toho, čo sa udialo v minulosti, investori a obchodníci pozerajú do budúcnosti. Udalosťou roka v najväčšej ekonomike sveta sú prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnia 6. novembra. Ak investori diskontujú budúcnosť, vo svojich očakávaniach už kalkulujú aj s pravdepodobnými výsledkami.
Ekonomickí analytici môžu rast akciových trhov vysvetľovať mimoriadne agresívnou menovou politikou Federálneho rezervného systému (Fed), ktorý v USA plní funkciu centrálnej banky. Začiatkom septembra Fed rozhodol o spustení tretieho kola „tlačenia peňazí“, v žargóne finančných trhov označované za tzv. kvantitatívne uvoľňovanie. Menový stimul má pomôcť americkej ekonomike vrátiť sa na cestu rastu, ktorý je nevyhnutnou podmienkou zlepšenia situácie na trhu práce. Fed totiž nie je tradičnou centrálnou bankou ako napríklad ECB. Kým bankári vo Frankfurte majú jediný cieľ (cenovú stabilitu), Fed má dvojitý mandát. Jeho menová politika má udržovať nielen nízku infláciu, ale aj podporovať plnú zamestnanosť. K dosiahnutiu tohto cieľa majú v USA ešte ďaleko, menovým stimulom tak pravdepodobne ešte neodzvonilo. No nech už trhy vnímame ako burziáni, alebo makroekonomickí analytici, je pravdepodobné, že do konca roku uvidíme ceny akcií na ešte vyšších úrovniach ako dnes.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
