Ako bohatne finančná elita?
Návody na zbohatnutie píšu mnohí. Niektorí preto, že svojim čitateľom majú naozaj čo povedať. Motiváciou iných je písať recepty na bohatstvo preto, lebo takéto knihy sa predávajú samy. No len málokde sa možno dočítať o tom, ako naozaj zarábajú skutočne bohatí ľudia.
Návody na zbohatnutie píšu mnohí. Niektorí preto, že svojim čitateľom majú naozaj čo povedať. Motiváciou iných je písať recepty na bohatstvo preto, lebo takéto knihy sa predávajú samy. No len málokde sa možno dočítať o tom, ako naozaj zarábajú skutočne bohatí ľudia.
Možnosť nazrieť do zákulisia tvorby bohatstva finančnej elity sveta nehľadajte v žiadnom kníhkupectve. Šanca získať odpoveď priamo od členov tejto elity je prakticky nemožná. Napriek tomu existuje spoľahlivý zdroj, ktorý na nich „nabonzuje“ pomerne dosť. Má takmer knižnú podobu. Jeho autorom nie je sú žiadni legendárni investori, motivátori, svetoznámi manažéri. Skôr naopak – reč o práci štátnych úradníkov pracujúcich pre americkú daňovú správu (IRS).
Najaktuálnejšia publikácia americkej IRS kompiluje daňové priznania Američanov podaných v roku 2009. Na prvé počutie to môže znieť ako zastaraný dokument, pre americký štátny aparát je to však to najnovšie, čo má k dispozícii. Dobrou správou je, že dokument mapujúci zdroj príjmov 400 fyzických osôb s najvyššími zdaniteľnými príjmami IRS vydáva ako osobitnú správu, ktorá má len trinásť strán.
Z nich vyplýva, že na zaradenie do rebríčka daňového úradu bol v roku 2009 potrebný zdaniteľný príjem najmenej 77,4 mil. USD. Priemerný príjem elitnej skupiny ľudí bol podstatne vyšší – 202,4 mil. USD. Ak to znie ako závratná suma, nie je tomu tak – v roku 2007, keď sa začala rodiť globálna finančná kríza, bol priemerný príjem tejto skupiny ľudí takmer 335 mil. USD.
Najmenšia časť ich príjmu – len 6,6 % – plynula v roku 2009 z úrokov. V tesnom závese za nimi boli príjmy v podobe miezd a odmien, ich podiel dosiahol 8,6 %. Takmer polovičný podiel príjmov finančnej elity Ameriky tvorili kapitálové zisky, teda zisky spojené s investovaním do cenných papierov. Štyri stovky Američanov s najvyššími príjmami zinkasovali v podobe kapitálových ziskov v priemere 92,6 mil. USD. To je 16 % kapitálových ziskov zarobených všetkými daňovými poplatníkmi. (Priaznivci hnutia Occupy Wall Street tvrdiaci, že najbohatšie percento Američanov zarobí finančnými špekuláciami 99 % príjmu investujúcej Ameriky, by skutočné číslo najradšej nevideli.)
Z oficiálnych čísel IRS možno vyčítať viacero prekvapivých záberov. Bohatí ľudia nie sú bohatí preto, že ich hlavným príjmom je mzda v zamestnaní. Bez ohľadu na to, či pracujú v malej firme alebo gigantickej korporácii. Podstatnú časť nezarábajú ani tým, že svoje peniaze ukladajú v banke, aby mohli zarábať na úrokoch. Keď investujú, neinvestujú do tradičných akciových titulov s cieľom inkasovať dividendy. Podstatná časť ich bohatstva pochádza z podnikania – z rodinných firiem, podielov v obchodných spoločnostiach a z investovania do akcií, s ktorými je spojené vyššie riziko straty.
Keď je reč o stratách, daňové záznamy USA prezrádzajú aj ďalšiu charakteristickú črtu ľudí, ktorí sa prepracovali na vrchol rebríčka bohatstva: neboja sa riskovať. Spomedzi 3 800 mien, ktoré sa v rebríčku IRS objavili od roku 1992, sa len približne štvrtina z nich (27 %) objavila v ňom viac ako jedenkrát. Len 2 % z nich sa v nich ocitli 10-krát a viac. Čo to znamená? Drvivá väčšina bohatých ľudí nie je bohatých preto, že po vybudovaní svojho finančného zázemia sa z finančných, manažérskych alebo obchodníckych žralokov zmenia na konzervatívne korytnačky. Naopak – riskujú aj naďalej. Nadštandardne štedré zisky, ktoré zinkasujú zo svojich investícií, sú potom odmenou za podstúpené riziko.