Ako kríza zmenila spôsob míňania peňazí?

V roku 2020 sme museli rapídne zmeniť naše spotrebiteľské správanie. Ako túto zmenu zachytili štatistiky?

Správy o raste alebo poklese cien sú tradične vnímané s veľkou dávkou skepticizmu. Hoci oficiálne čísla o raste inflácie bývajú malé (niekedy klesnú dokonca aj pod nulu), subjektívne máme pocit, že v obchodoch nechávame čoraz viac a viac peňazí. Má to svoju logiku – každý míňa peniaze na iné tovary a služby ako jeho sused. To neznamená, že na zmeny cien v ekonomike sa nemožno pozrieť aj objektívnejším okom – prostredníctvom oficiálnych štatistík.

Teoretický background: virtuálny košík

Oficiálne štatistiky sa snažia zachytiť cenový vývoj v celej ekonomike prostredníctvom tzv. cenového koša, ktorý funguje ako virtuálny nákupný košík. V tom slovenskom je takmer 730 rôznych výdavkových položiek – najviac z nich v kategórii „Potraviny a nealkoholické nápoje“, početné zastúpenie majú aj odevy a obuv, nábytok, bytové zariadenia, doprava či ceny v oblasti rekreácií a služieb. Vysoký počet položiek v jednotlivých kategóriách však nezvyšuje ich dôležitosť. Podľa aktuálnej štruktúry je najdôležitejšou kategóriou spotrebiteľského koša na Slovensku „Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá“, hoci štatistici v nej sledujú „len“ 49 cenových položiek.

Kto vyberá, ktorý tovar alebo služba bude zohľadnená pri meraní inflácie? „Za cenové reprezentanty boli vybrané výrobky a služby, ktoré sa významne podieľajú na výdavkoch obyvateľstva a svojím rozsahom reprezentujú celú sféru spotreby,“ vysvetľuje Štatistický úrad SR na svojom webe. Aktuálne ceny zisťuje rovnako ako každý z nás. „Spotrebiteľské ceny jednotlivých reprezentantov sa zisťujú na celom území SR vo vybranej sieti predajní a prevádzok služieb, kde obyvatelia zvyčajne nakupujú. Ceny sa zisťujú počas prvých 20 dní sledovaného mesiaca,“ dodávajú štatistici vo svojej metodike.

Kde hľadať zmeny

Zloženie spotrebiteľského koša sa obyčajne mení raz za rok. Jeho štruktúra môže byť pre niekoho prekvapením – obsahuje také špecifické položky ako „mikroténové vrecká“ či „tužková batéria“, každú s vlastnou váhou, ktorá určuje ich dôležitosť. Porovnanie zloženia spotrebiteľského koša v čase je jedným zo spôsobov odhalenia zmien v tom, za čo v obchodoch míňame peniaze. Čo teda z neho možno vyčítať?

Na nasledujúce porovnanie sme analyzovali zloženie spotrebiteľských košov na roky 2020 a 2021. Stačí rýchly pohľad na výsledok porovnania, aby bolo zrejmé, že najväčšiu váhu v spotrebných košoch majú výdavky, ktoré súvisia s bývaním a dopravou. (Váha každej jednej položky je vyjadrená v promile. Znamená to, že ak čisté náklady spojené s bývaním v rodinnom dome majú v tohtoročnom spotrebnom koši váhu 100,36, ich váha je 10 %.)

Výdavkové položky s najväčšou váhou v spotrebnom koši

Porovnaním zloženia spotrebného koša v čase možno jednoducho zistiť, pri ktorých položkách stúpla ich váha (a tým aj dôležitosť) a ktoré sa stali menej dôležitými. Čo ukáže porovnanie roka 2020 s pandemickým rokom?

Najväčším „skokanom“ je vianočka. Kým v roku 2020 bola jej váha v spotrebnom koši len 0,25, o rok neskôr už bola viac ako päťnásobná – 1,28. Štvornásobný medziročný nárast dôležitosti zaznamenali aj kivi, tehlový syr eidam, údený oštiepok a LCD/LED monitory. Na druhej strane, najvýraznejší pokles dôležitosti zaznamenali náhradné prírodné sladidlá, ich váha klesla z 0,14 na 0,03. K výrazným úpravám váh nadol pristúpili štatistici aj pri MP4 prehrávačoch (z 0,34 na 0,10) či rizikovom životnom poistení (z 0,83 na 0,31).

Ambícia tvorcov spotrebného koša pokryť reprezentatívne výdavky čo najväčšej časti populácie môže byť dôležitá pre makroekonomických analytikov, z pohľadu jednotlivcov však nemá veľkú výpovednú hodnotu. Inú štruktúru majú výdavky mladej rodiny s mladým dieťaťom, inak míňajú peniaze seniori. Štatistici preto vytvárajú špecializované cenové indexy, ktoré umožňujú napríklad mapovať vývoj cien tovarov a služieb, ktoré nakupujú dôchodcovia (tzv. dôchodcovská inflácia).

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK