Ako nesklamať svoje budúce ja

Máte dôležité plány a frustruje vás, že sú rovnako vzdialené ako pred rokom? Trpíte tým, že ich neustále odkladáte? Zmeňte to. Rok 1830. S poslednými letnými dňami si Victor Hugo čoraz nástojčivejšie uvedomoval, že sa od neho čaká takmer nemožné. Len pred dvanástimi mesiacmi uzavrel známy francúzsky spisovateľ so svojím vydavateľom zmluvu na ďalšie dielo, Chrám Matky Božej v Paríži.

Počas roka, ktorý nasledoval, však nič nenasvedčovalo tomu, že by svoj záväzok myslel vážne. Spisovateľov čas vypĺňali iné projekty, radovánky s priateľmi, všetko možné, len nie písanie knihy. To jeho vydavateľa natoľko znepokojilo, že literárnemu géniovi určil prakticky nemožný termín: hotové dielo malo byť odovzdané do februára 1831. Spisovateľovi tak dal čas menej ako pol roka.

Akcia vydavateľa vyvolala reakciu: Victor Hugo sa zbavil všetkého svojho šatstva, ponechal si len veľký šál. Bez primeraného odevu nemohol vychádzať z domu a nechať sa rozptyľovať lákadlami vonkajšieho sveta. Príbeh lásky kňaza Frolla a jeho hrbatého zvonára Quasimoda ku krásnej cigánskej tanečnici bolo to jediné, čomu mohol venovať svoju pozornosť.

Stratégia Victora Huga bola úspešná. Vďaka tvorivému tempu, aké nasadil počas jesenných a zimných dní roku 1830, sa mu podarilo splniť záväzok voči vydavateľovi s niekoľkotýždňovým predstihom. Chrám Matky Božej v Paríži tak mohol vyjsť už v polovici januára 1831.

Nie je to lenivosť

Problém Victora Huga by dnešní psychológovia a moderní koučovia označili ako typický príklad prokrastinácie. Sprevádza ľudí už stáročia. Špeciálny termín preň sformulovali už starí grécki filozofi Sokrates a Aristoteles: akrasia. Konanie, ktoré je v rozpore s naším najlepším úsudkom pre slabú vôľu. Akrasia je to, čo nám bráni ísť po ceste, ktorú sme si dobrovoľne vybrali. Je prítomná všade. Aj vo financiách. Základná otázka však ostáva stále otvorená: Prečo vôbec niečo ako akrasia existuje? Nie je to len nálepka, ktorou si ospravedlňujeme vlastnú lenivosť?

Behaviorálni ekonómovia by nesúhlasili. Ich odpoveďou by bola tzv. časová nekonzistentnosť, prirodzená ľudská tendencia oceňovať viac okamžité uspokojenie pred budúcim. Zakaždým, keď si plánujeme dôležité ciele – napríklad sporenie na dôchodok –, v skutočnosti robíme plány, z ktorých nebudeme mať úžitok sami a teraz, ale naše budúce ja v úplne inom čase. No keď príde čas urobiť niečo konkrétne, už nerozhodujeme o svojom budúcom ja. Rozhodujeme o cene, ktorú za to musí zaplatiť naše súčasné. Sto eur, ktoré investujeme dnes, sú síce peniaze, ktoré si budeme môcť užiť o desiatky rokov, no súčasne je to i suma, o ktorú ochudobníme naše súčasné ja. Náš mozog tak porovnáva benefit v dvoch rôznych časových okamihoch.

Výskumy ukázali, že pri takomto porovnávaní má takmer vždy navrch prítomný okamih, uspokojenie, ktoré prichádza okamžite. Rozum dokáže jasne definovať výhody pravidelného cvičenia, zdravej stravy alebo pravidelného investovania, no keď príde čas takéhoto kroku, víťazí pohodlie prítomnosti. Preto si ráno radšej ešte o hodinu dlhšie pospíme, než by sme obuli tenisky a vybehli von. Necháme sa zlákať obrázkom šťavnatého hamburgera. A za stovku si radšej kúpime tie pekné topánky, ktoré na nás žmurkajú z výkladu.

Nie je to však nič, čo nemožno zmeniť. Stratégií je viacero.

Cesty k víťazstvu

Zbavením sa všetkého šatstva vytvoril Victor Hugo to, čo dnes moderná psychológia označuje ako nástroj odhodlania. Do tejto kategórie možno zaradiť všetko, čo zvyšuje náklady nesprávneho konania alebo znižuje prekážky pre to dobré.

Nakupovanie potravín vo veľkých baleniach možno nahradiť nákupmi menších množstiev. Rozptyľovanie sa novinkami priateľov na sociálnych sieťach možno utlmiť vypnutím notifikácií z mobilných telefónov. Oželenie stovky, ktorú si budeme posielať na investičný účet, nahradiť automatickým prevodom. Nástroje odhodlania môžu mať akúkoľvek podobu.

Alternatívna stratégia je založená na poznaní, že pocit viny a frustrácie z prokrastinácie býva zvyčajne väčší ako bolesť z robenia správnej veci. Znamená to, že ak neustále odkladáme niečo, čo by sme robiť mali, nerobíme to spravidla preto, že sa od nás čaká niečo mimoriadne náročné. Ťažké je len začať s tým. Len čo sa však do niečoho pustíme, je to menej bolestivé.

Dôležitá rada je preto očividná: ak na niečom záleží, je to vytvorenie si nového návyku. Výskumy ukazujú, že pri dennodenných aktivitách je to otázka jediného mesiaca. Toľko stačí, aby sa z nového návyku stalo niečo samozrejmé.

Významnou pomôckou, najmä na dosiahnutie ambicióznejších cieľov, je ich „rozmenenie“ na drobnejšie. Také, ktoré neohromia svojou nedosiahnuteľnosťou. Práve naopak – urobia cieľ dostupnejším. Mať pri odchode do dôchodku nasporených 100-tisíc eur znie ako odvážny zámer. Čo tak odložiť si hneď bokom stovku a o mesiac tento istý krok zopakovať?

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK