Ako rozumne hospodáriť? Ako v rozprávke!

Rozprávky nemusia byť len pre deti, aby lepšie zaspali. Môžu pomôcť aj dospelým. Aj keď ide o ich osobné financie.

Akú časť svojho príjmu by ste mali investovať? Koľko by malo ísť na tvorbu finančnej rezervy? A koľko je ešte bezpečné nechať v obchode za tenisky, ktoré možno nevyhnutne ani nepotrebujete, no veľmi po nich túžite?

Podobné otázky si kladie každý, kto chce dostať svoje osobné financie pod kontrolu. Napríklad si môže vziať k srdcu odporúčanie svojho finančného poradcu. Alebo si dať poradiť rozprávkou, ktorú poznajú na Slovensku takmer všetky deti. Kto jej porozumie, dokáže si na všetky otázky z úvodu odpovedať z hlavy, bez akejkoľvek prípravy.

Požičiavam, vraciam, žijem

Rozprávkou, ktorá dokáže poslúžiť ako rýchly finančný poradca, je príbeh o troch grošoch. Pre tých, ktorí by si napriek úpornej snahe na ňu nedokázali spomenúť, rýchly sumár: Pri chudobnom človeku, ktorý pri ceste kopal priekopy, sa jedného dňa pristavil kráľ. „Akú máš plácu na deň za túto ťažkú robotu?“ opýtal sa kráľ. Tri groše, znela odpoveď. Po kráľovom počudovaní nad tým, ako z takého malého peniazu dokáže kopáč vyžiť, prišlo ďalšie prekvapenie. „Čoby len vyžiť, to by ešte bolo ľahko, ale ja z tých troch grošov prvý vraciam, druhý požičiavam a iba na tom treťom sám žijem.“ Tomu už zaskočený kráľ nerozumel vôbec, chudobný poddaný mu preto musel svoje slová vysvetliť. „Chovám si otca už starého a nevládneho, tomu vraciam, bo on ma vychoval. Ale chovám i malého syna, tomu požičiavam, aby mi vrátil, keď zostarnem. A na treťom groši aj sám potrebujem žiť.“

Rozprávkový príbeh pokračuje, no jeho „finančná pointa“ už zaznela. Požičiavanie jedného groša generácii detí a vracanie ďalšieho groša rodičom sa obvykle používa ako metafora pre fungovanie priebežného dôchodkového systému. Tí, ktorí dnes pracujú, platia odvody, ktoré sú okamžite vyplácané vo forme dôchodku. Tým im zároveň vznikajú nároky na budúci dôchodok, na ktorý sa budú skladať tí, ktorí dnes ešte nepracujú. Teda deťom.

Príbeh o troch grošoch však nie je len zjednodušeným opisom fungovania dôchodkového systému. Inšpiráciu (a veľké zrno múdrosti) ponúka každému, kto hľadá optimálne nastavenie toho, ako nakladať so svojím príjmom. Koľko z neho minúť, akú časť investovať, koľko dávať napríklad na splácanie úverov.

Analógia k osobným financiám

Na začiatok tá najjednoduchšia otázka: Akú časť príjmov použiť na bežné výdavky? Kopáč v rozprávke svojmu kráľovi vysvetľuje, že sám žije z jedného z troch grošov, ktoré zarobí. To predstavuje približne jednu tretinu príjmu. Ak by sa dej rozprávky odohrával v súčasnosti, kopáč by mohol použiť sofistikovanejšiu odpoveď. Napríklad: „Zo svojho mesačného príjmu míňam tretinu, teda okolo 33 %.“ Ak by jeho mesačná čistá mzda predstavovala 1 200 eur, jeho výdavky by teda mohli byť do 400 eur.

A čo požičiavanie deťom a splácanie rodičom? Aj tieto „finančné vzťahy“ majú modernú analógiu k osobným financiám. Dlh, ktorý rozprávkový kopáč spláca, je splátkou voči svojej minulosti. V jeho prípade rodičom za to, že ho počas rokov detstva vychovali. Vo sfére osobných financií je takýmto dlhom čokoľvek, čo sme v minulosti urobili a z čoho pre nás vyplynula povinnosť splácať. Kto kúpil nový byt na hypotekárny úver, má dnes povinnosť splácať ho. Rovnako ako každý, kto si požičal peniaze na nové auto, práčku alebo obývačkovú stenu. Akú časť príjmov dávať na splácanie rozhodnutí z minulosti? Tretina príjmov – jeden groš z troch – je týmto limitom.

O čosi väčšia predstavivosť je potrebná pri vizualizácii toho, ako by bolo možné interpretovať posledný groš, ktorý chudobný kopáč v rozprávke „požičiaval“ svojmu synovi. Na tomto mieste však postačí predstaviť si v budúcnosti samého seba. V kontexte osobných financií sú to peniaze, ktoré spotrebuje vaše budúce „ja“. Ktoré? Napríklad to, ktorému sa o dva mesiace pokazí práčka. Alebo to, ktoré o 28 rokov bude chcieť po odchode do dôchodku kúpiť domček na vidieku. Odkiaľ zoberie vaše budúce „ja“ tieto peniaze? V reči moderných financií: z finančnej rezervy (v prípade práčky) alebo z dlhodobých investícií (pri kúpe nehnuteľnosti).

Takmer ideálne finančné miery

Príbeh chudobného kopáča a jeho hospodárenia s peniazmi je síce len rozprávka, no má až prekvapivo blízko k ideálnym finančným mieram, ku ktorým sa svojich klientov snažia nasmerovať profesionálni finanční poradcovia. Takéto miery sú 10 : 20 : 30 : 40. V preklade ide o odporúčanie nasmerovať 10 % z príjmu do finančnej rezervy, ďalších 20 % do dlhodobých investícií, 30 % do splácania úverov a ostávajúcich 40 % do bežnej spotreby.

V prvých dvoch prípadoch ide o usporenie a investovanie pre budúce „ja“ (finančná rezerva a dlhodobé investície), ktoré zodpovedá približne jednej tretine príjmu. Druhá tretina je „vracanie minulosti“, teda záväzkom, ktoré na seba zobralo naše minulé „ja“, a ostávajúca suma je určená na spotrebu.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK