Ako sa brániť pred infláciou? Neintuitívny návod

Keď úrad vlády prednedávnom zverejnil návrh nariadenia, ktoré malo od júla zvýšiť platy učiteľov o 3 %, najviac zaskočené ostalo ministerstvo školstva. Veď posledné dostupné štatistiky hovorili, že ceny v ekonomike za predchádzajúci rok vyskočili až o 9,6 %. Ponúkať zvýšenie platov o tri percentá sa za takýchto okolností môže javiť ako nemiestny návrh. Rezort školstva preto k pôvodnému dokumentu vrátil viacero pripomienok. Medzi nimi aj žiadosť o dvojciferné zvýšenie platov: „Celkovú desaťpercentnú valorizáciu žiadame najmä z dôvodu inflácie, ktorá je na úrovni viac ako 9 percent (očakáva sa zvýšenie až na 14 percent) a navrhovaná trojpercentná valorizácia nepokrýva rast cien a služieb.“

S argumentáciou ministerských úradníkov sa možno poľahky stotožniť: Ak miera inflácie dosiahne 10 % a platy zamestnancov vzrastú o menej, výsledkom je zhoršenie ich finančnej situácie. Takto to však nefunguje.

„Osobná“ miera inflácie

Prvým problémom je samotné percento, ktorým štatistici vyjadrujú zmenu cien v ekonomike. Jeho výpočet je postavený na fiktívnom nákupnom košíku s množstvom položiek. Ak cena za tento nákupný košík ide nahor, signalizuje to cenový nárast v celej ekonomike. Neznamená to, že každá položka šla cenovo nahor, celková cena za iluzórny nákupný košík je však vyššia, ako bola pred rokom.

Slabým miestom takéhoto spôsobu merania inflácie je, že nehovorí nič o tom, akej inflácii naozaj čelíte. Je jedno, či ste muž alebo žena, či ste prednedávnom začali pracovať alebo ste už na dôchodku. To, za čo míňate svoje peniaze, s istotou nezodpovedá obsahu virtuálneho košíka, ktorý používajú štatistici. Niekto dáva viac peňazí na večere v reštaurácii, iný nechá viac v kníhkupectve alebo v obchode so záhradnými potrebami. Výsledkom je, že vaša „osobná“ miera inflácie, teda zmena cien tovarov a služieb, na ktoré reálne míňate svoje peniaze, je určite odlišná od tej „oficiálnej“. Ak má niekto pocit, že za rovnaké nákupy dnes platí o tretinu viac (nie o 9,6 %, ktoré oznámil Eurostat), nemusí to nevyhnutne svedčiť o paranoji. Tí, ktorí dochádzajú do práce denne autom, pocítia dôsledky drahších palív výraznejšie ako tí, ktorí automobil vôbec nemajú.

Problém rozdielnej štruktúry výdavkov vo vzťahu k zverejňovaným číslam o inflácii nie je nový. V argumentačnom arzenáli by ho mal mať každý priemerný študent ekonómie. Čo si však len málokto uvedomuje, je to, do akej miery inflácia finančnú situáciu ľudí skutočne zhoršuje.

Ochranná funkcia tvorby úspor

Späť k rozšírenej interpretácii toho, koho ako inflácia poškodzuje: v tradičnom ponímaní inflácia zasiahne len ľudí, ktorých príjem rastie pomalšie ako ceny v ekonomike. Ak miera inflácie predstavuje 10 %, je to zlá správa pre každého, kto nedostal na výplatu pridané aspoň 10 %. To však nie je pravda, aspoň nie univerzálna. Platí len v jedinom prípade: ak niekto minie do posledného centu celý svoj príjem. Kto dokáže časť svojho príjmu usporiť, aj nižšie percento mzdového navýšenia dokáže kompenzovať ujmu spôsobenú infláciou. Pokiaľ sa niekto začína v tejto chvíli strácať, jednoduchý príklad vysvetlí pointu.

Predpokladajme, že každý mesiac zarobíte „v čistom“ 1 500 eur a tretinu tejto sumy si dokážete pravidelne odložiť bokom. Či na pravidelnú investíciu, alebo do banky, nie je podstatné. Dôležité je, že zvyšné dve tretiny – teda tisíc eur – predstavuje to, čo miniete.

Ak miera inflácie vzrastie o 10 %, za svoje nákupy už mesačne nebudete dávať tisícku, ale 1 100 eur (rozdiel je teda 100 eur). O koľko musí vzrásť vaša mzda, aby tento rozdiel vyrovnala? Určite to nebude spomínaných 10 % (v takom prípade by čistá mzda narástla o 150 eur). V skutočnosti by stačilo 6,67 % zvýšenie mzdy, aby ste vplyv 10 % inflácie necítili vôbec.

Schopnosť neminúť celý príjem (a vytvárať úspory) funguje ako tlmič rastu inflácie. Platí univerzálne, bez ohľadu na to, či vaša „osobná“ miera inflácie je 10 % alebo 20 %, či je vyššia alebo nižšia ako oficiálny štatistický údaj. Čím viac si dokážete usporiť, tým je ochranná funkcia tvorby úspor účinnejšia.

Kto dokáže vytvárať finančné rezervy, môže opisovanú ochrannú funkciu posunúť o úroveň vyššie: ak nasporené peniaze vloží do aktív, ktoré majú tendenciu zhodnocovať sa. To, čo investované úspory zarobia, možno považovať za ekvivalent ďalšieho zdroja príjmov.

Je pravdepodobné, že správam o rastúcej inflácii sa ešte niekoľko mesiacov nebude dať vyhnúť. Až dosiaľ bol rast cien prezentovaný ako dobrá správa pre dlžníkov a zlá pre tých, ktorí tvoria úspory. Nie je tomu tak. Návod je jednoduchý: sporiť a investovať.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK