Ako získať Nobelovu cenu? Stačí pomáhať

Na získanie prestížneho ekonomického ocenenia nepotrebujete prísť s objavnými teóriami. Niekedy postačí aj snaha pomôcť ľuďom zbaviť sa chudoby. Najjednoduchšie otázky bývajú spravidla tie najdôležitejšie. A aj najťažšie. Ekonómov dlhé roky zamestnáva jedna z nich: Prečo sa niektoré krajiny stávajú bohatšími, zatiaľčo ostatné ostávajú chudobné?

Pred 30 rokmi sa ekonómovia snažili nájsť odpoveď na ňu v pochopení procesu rozsiahlych štrukturálnych transformácií, v tom, ako sa spoločnosti menia. Z rurálnych a poľnohospodárskych na urbálne a priemyselné. Identifikovali faktory, ktoré považovali za dôležité (napríklad vzdelanosť), a testovali, do akej miery sú relevantné. (Má počet rokov vzdelávania vplyv na rast HDP?)

Michael Kremer z amerického Harvardu si tiež kládol podobné otázky. V polovici 90. rokov minulého storočia začal pátrať po odpovediach inak ako štatistickou analýzou nespoľahlivých alebo nekompletných dát. Jeho spôsob mal v skutočnosti bližšie k tomu, ako pracujú fyzici a chemici – pomocou pokusov. S prvými začal v Keni, keď skúmal, ktoré zmeny v školstve sú naozaj účinné a ktoré v skutočnosti nefungujú. Jeho terénny experiment náhodne rozdelil skúmané školy do rôznych skupín. V niektorých si finančne prilepšili učitelia, v iných žiaci dostali lepšie učebnice, v ďalších lepšiu zdravotnú starostlivosť. V niektorých sa nezmenilo vôbec nič.

Experimenty odštartovali revolúciu

Výsledky jeho experimentov ukázali, že vedomosti žiakov nezávisia od kvalitnejších učebníc, ani od ich vyššieho počtu. Starostlivosť o zdravie zvýšila účasť na vyučovaní, no množstvo získaných vedomostí zásadne neovplyvnila. Jeho prístup odštartoval revolúciu v tom, ako ekonómovia začali pátrať po dôležitých odpovediach.

Myšlienku terénnych pokusov si osvojila aj dvojica ekonómov-partnerov: Francúzka Esther Duflová a Američan Abhijit Banerjee. Ich skúmanie v Indii ukázalo napríklad to, že pokiaľ existujú zdroje na podporu výučby, najväčší efekt prinesú vtedy, ak budú zamerané na tých, ktorí v laviciach zaostávajú (nie na tých, ktorí excelujú). Podarilo sa im vyvrátiť rozšírenú predstavu, že systém mikropôžičiek, ktorý bol popularizovaný najmä v chudobnejších častiach sveta, nemá taký veľký vplyv, ako sa myslelo. Dokáže však pomôcť nádejným podnikateľom.

Účinnosť experimentálneho prístupu M. Kremera a jeho nasledovníkov podľa Kráľovskej švédskej akadémie vied výrazne zlepšili schopnosť efektívne bojovať s chudobou. „V priamom dôsledku jednej z ich štúdií sa viac ako päť miliónov detí v Indii zúčastnilo účinných programov doučovania zameraného na ich zistené slabé stránky,“ uviedla akadémia. Dôraz a dotácie na preventívnu zdravotnú starostlivosť je tiež výsledok experimentálnych pokusov.

Nový prístup k hľadaniu odpovedí na dôležité otázky je dnes už štandardom v tzv. ekonómii hospodárskeho rozvoja. Sčasti preto, že nestojí na názoroch teoretických expertov, ale na výsledkoch reálnych experimentov. Navyše, pokusy – podobné tým, akými sa testuje napríklad účinnosť nových liekov – sa nedejú v laboratórnych podmienkach (čo je faktor, ktorý sám osebe môže skresľovať výsledky skúmania). Terénne pokusy sa uskutočňujú s ľuďmi v ich reálnom prostredí, s ich skutočnými problémami.

Tohtoročné udelenie Nobelovej ceny za ekonómiu prepísalo aj historické štatistiky. Po 47 rokoch prišiel o titul najmladšieho laureáta Kenneth Arrow, ktorý cenu získal ako 51-ročný. E. Duflová mala v čase rozhodnutia akadémie len 46 rokov.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK