Benjamin Graham: Takmer náhodná hviezda
Jeho meno je vo svete peňazí synonymom úspechu. Napriek tomu sa nevyhol chybám, ktoré by mali poznať všetci. Nebyť náhody, svet by bol dnes zrejme chudobnejší o jedného z najlepších investorov všetkých čias.
Benjamin Graham bol práve v poslednom semestri na Kolumbijskej univerzite, keď dostal pozvánku pokračovať v štúdiu anglického jazyka, matematiky alebo filozofie. Nerozhodný požiadal o radu dekana, ktorého prišiel v rovnakom čase navštíviť člen newyorskej burzy. I on chcel dekanovu radu – odporučenie na šikovného študenta. Náhoda rozhodla, že obaja títo muži sa stretli v jednej miestnosti. Nik z nich netušil, aká investičná hviezda sa práve zrodila.
Cena nie je hodnota
Graham začal svoju kariéru na Wall Street v roku 1914. Bez ekonomického vzdelania, naspodku profesionálneho rebríčka – ako doručovateľ akcií a šekov. Na prvé povýšenie však čakal len mesiac a o ďalších šesť týždňov už písal denného burzového spravodajcu. Popritom simultánne vyučoval na kolumbijskej Business School a škole, ktorá patrila newyorskej burze (dodnes existuje ako New York Institute of Finance). Mal mnohých nadaných žiakov, no najznámejším sa stal len jeden – Warren Buffett. Medzi najbohatších ľudí na svete sa dostal práve vďaka tomu, čo sa o investovaní naučil od B. Grahama.
Kľúčovou investičnou tézou mladého Grahama bolo rozlišovanie dvoch základných pojmov – cena akcií a hodnota spoločnosti. Genialita jeho prístupu nespočíva v aplikácii presných vzorcov a výpočtov, ale zdravého rozumu. Ten je podľa neho dostatočným nástrojom, aby investori dokázali určiť, či sú akcie nejakej firmy podhodnotené alebo naopak, príliš drahé. „Je možné celkom spoľahlivo určiť, či žena, na ktorú sa pozriete, má dosť rokov na to, aby mohla voliť, bez toho, aby ste poznali jej vek. Rovnako ako povedať, či má muž nadváhu, a pritom nepoznali jeho presnú hmotnosť,“ napísal Graham neskôr. Ani jeho investičný dôvtip však nebol dostatočnou ochranou pred chybou, ktorá si na neho počkala po veľkom prepade newyorskej burzy v roku 1929.
Vylákaný na trh
Vďaka investičnému dôvtipu ho nezaskočil ani najznámejší burzových krach – zarobiť dokázal aj na poklese na trhu. Napriek tomu stratil v roku 1929 20 %, viac ako index Dow Jones (–17 %). O rok neskôr, v roku 1930, nebolo na burze problém nájsť dostatok akcií, ktorých cena očividne nekorešpondovala s hodnotou podnikov. V snahe využiť historický výpredaj a paniku investorov vložil do nových nákupov všetky svoje prostriedky, na ďalšie investície si dokonca požičal.
Apokalypsa na trhu sa však neskončila, a keď pokles akcií pokračoval, Graham musel akceptovať svoj najhorší výsledok – 50 % stratu. „Osobne prišiel o všetky peniaze. Svojím skokom do skazy, ktorú priniesol rok 1929, bol nalákaný na trh skôr, než ten našiel svoje dno,“ napísal o Grahamovej skúsenosti John Train. Medzi rokmi 1929 a 1932 stratil Graham až 70 %.
Aká bola jeho chyba? V tomto prípade by ich bolo možné nájsť niekoľko. Hoci Grahamov prístup k investovaniu mal – a dodnes má – logiku, nie je garantom nepretržitých ziskov. Keď mladý investor začal vo veľkom nakupovať akcie, pretože jeho systém mu indikoval jedinečnú príležitosť, robil to, čo považoval za správne. S čím však nepočítal, bolo to, že ak sú akcie lacné, nemôžu byť ešte lacnejšie. Ak je cena nejakej akcie najnižšia v histórii, neznamená to, že nemôže klesnúť ešte hlbšie. Platí to aj vtedy, ak je rozdiel medzi cenou akcie a hodnotou firmy očividný.
Graham však neopustil logiku svojho investičného prístupu (čo je samo osebe charakteristika výnimočných investorov). Nasledujúce roky mu dali za pravdu: v skutočne dlhom časovom horizonte je nakupovanie lacných akcií ziskové. Jeho investičná firma vďaka tomu dokázala počas 20 rokov prekonávať výkon trhu (indexu) každoročne v priemere o 3 percentuálne body.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
