-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Bezprecedentná kríza, nebývalé opatrenia


08.04.2020

Stačilo pár týždňov a svetová ekonomika sa ocitla zoči-voči bezprecedentnej kríze. Tomu zodpovedajú aj opatrenia, ktoré zo svojich arzenálov vytiahli centrálne banky.

Globálna pandémia koronavírusu zmenila svet na nepoznanie. Diskusie o ekonomickom raste nahradili čoraz pesimistickejšie predpovede hospodárskej recesie. Ekonomiky krajín postihnutých pandémiou čelia kombinácii dvoch šokov. Ponukovému šoku, spôsobenému zatvorením firiem a utlmením produkcie vo viacerých odvetviach, a šoku zo strany dopytu. Ten je dôsledkom karantény a obmedzených možností míňania peňazí. Práve prostredníctvom nich sa do boja proti dôsledkom pandémie zapájajú aj najdôležitejšie centrálne banky na svete.

Prvá reakcia: Čína

Druhá najväčšia ekonomika na svete, z ktorej sa koronavírus rozšíril na všetky kontinenty, bola prvá, ktorej k zotaveniu začala pomáhať centrálna banka. Už na začiatku februára ohlásila pomocný balík pre finančný sektor a v priebehu marca po druhýkrát v tomto roku znížila požiadavku na minimálny objem hotovosti, ktorú musia komerčné banky držať ako rezervu. Len v dôsledku tejto zmeny čínske banky dostali k dispozícii viac ako 70 miliárd eur, ktoré môžu poskytnúť vo forme úverov firmám a domácnostiam.

Pre čínsku centrálnu banku nie je takáto forma podpory ekonomiky novinkou, od začiatku roku 2018 boli povinné minimálne rezervy bankového sektora znížené celkovo deväťkrát. Na konci marca navyše pristúpila k ďalšiemu povzbudeniu úverového apetítu bánk, keď znížila tzv. reverznú sedemdňovú reposadzbu z 2,40 % na 2,20 %, čo je najvýraznejšie zníženie za ostatných päť rokov. (Reverzná reposadzba je sadzba, za ktorú si centrálna banka požičiava peniaze od komerčných bánk. Jej zníženie má motivovať banky k tomu, aby voľné peniaze smerovali do reálnej ekonomiky, nie na bezpečný účet centrálnej banky.)

Naponáhlo mala aj Amerika

Koronavírus ochromil aj najväčšiu svetovú ekonomiku. V priebehu posledných dvoch marcových týždňov požiadalo v USA o podporu v nezamestnanosti približne 10 miliónov ľudí. Americký trh práce v dôsledku globálnej pandémie prepísal historické štatistiky trhu práce, keď rekord v týždennom počte žiadostí bol od roku 1982 „len“ 695-tisíc. Aktuálne čísla podľa niektorých odhadov znamenajú, že miera nezamestnanosti by sa v USA mohla vyšplhať až na 40 %. Na porovnanie – dosiaľ neprekonaný rekord pochádza z krízových 30. rokov minulého storočia, keď miera nezamestnanosti dosiahla 25 %.

Federálny rezervný systém, ktorý v USA plní funkciu centrálnej banky, v marci oznámil zásadné zmeny vo svojej menovej politike. Jeho vyhlásenia o tom, že v záujme podpory ekonomiky a poskytnutia potrebnej likvidity urobí čokoľvek, majú už konkrétnu podobu: zníženie úrokových sadzieb takmer na nulu, zníženie povinných minimálnych rezerv na skutočnú nulu, aj nákupy štátnych dlhopisov a cenných papierov krytých hypotékami (mortgage-backed securities) za stovky miliárd dolárov. Na dlhopisovom trhu bude Fed nakupovať aj firemné obligácie a rozšíril i ponuku pomocných úverov pre nebankové finančné inštitúcie.

ECB: Nákupy štátnych dlhopisov bez obmedzení

Európska centrálna banka (ECB) pristúpila v prvej polovici marca k úprave existujúceho programu kvantitatívneho uvoľňovania, v rámci ktorého pravidelne skupuje aktíva v hodnote 20 miliárd eur mesačne. Svoj nákupný program rozšírila o 120 miliárd eur. Po týždni oznámila navýšenie tohto programu o ďalších 750 miliárd eur, čo v konečnom dôsledku znamená, že len v tomto roku nakúpi ECB cenné papiere štátneho a súkromného sektora v celkovej hodnote 1,1 bilióna eur.

Nový nákupný program sa po prvýkrát od dlhovej a finančnej krízy v eurozóne spred približne 10 rokov týka aj gréckych cenných papierov. Štátne dlhopisy, ktoré v minulých rokoch vydali Atény, sa v predchádzajúcich verziách pomoci ECB nevyskytovali, pretože na finančných trhoch nemali podľa centrálnych bankárov dostatočnú dôveru. „Mimoriadne časy vyžadujú mimoriadne opatrenia,“ napísala na sociálnej sieti Twitter šéfka ECB Christine Lagardová. „Naše záväzky voči euru nepoznajú hranice. V rámci nášho mandátu sme pripravení využiť plný potenciál našich nástrojov,“ dodala.

ECB už navyše nebude pri nákupoch štátnych dlhopisov rešpektovať tzv. kapitálový kľúč, ktorý bol dosiaľ limitom pri nákupoch dlhopisov jednotlivých členských krajín eurozóny. Pre finančné trhy je to signál toho, že nebude tolerovať zvyšovanie spreadov, teda nárast rozdielu medzi výnosmi štátnych dlhopisov, ako tomu bolo prednedávnom v prípade Talianska a Grécka.