Brexit: Veľa otáznikov, málo odpovedí

Pôvodne to bol len účelový sľub politika, ktorý chcel zabodovať vo svojej strane. S referendom o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie sa však prerátali všetci. Jeho výsledok je síce známy, no nik netuší, čo bude ďalej.

Pôvodne to bol len účelový sľub politika, ktorý chcel zabodovať vo svojej strane. S referendom o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie sa však prerátali všetci. Jeho výsledok je síce známy, no nik netuší, čo bude ďalej.

„Je čas, aby Briti povedali svoj názor. Je čas vyriešiť európsku otázku v britskej politike,“ vyhlásil David Cameron v januári 2013. Od chvíle, keď sa stal britským premiérom, prešli už tri roky, no vo vlastnej strane – medzi konzervatívcami – stále nemal pevnú pôdu pod nohami. Aby utlmil tlaky euroskeptického krídla v strane, prisľúbil vypísanie referenda, v ktorom by občania sami rozhodli o tom, či svoju budúcnosť vidia v EÚ alebo mimo nej. No sám Cameron neveril tomu, že by k takémuto hlasovaniu vôbec došlo. Svoj sľub podmienil víťazstvom v parlamentných voľbách v roku 2015. Stalo sa: konzervatívci voľby skutočne vyhrali a mohli dokonca zostaviť väčšinovú vládu.

Prekvapenie pre všetkých

Konečný účet za účelový politický sľub je už známy. V referende, ktoré sa konalo tento mesiac, sa 51,9 % voličov vyjadrilo za odchod Veľkej Británie z EÚ. „Británia zničila 50 rokov svojej zahraničnej politiky a otočila sa chrbtom k EÚ v mimoriadnom politickom otrase, pri ktorom prišiel o kreslo premiér, kurz meny sa prepadol a bola opäť otvorená možnosť škótskeho osamostatnenia sa,“ napísal deň po oznámení výsledku referenda domáci denník Financial Times.

Výsledok referenda bol prekvapením pre všetkých, dokonca aj pre zástancov tábora odporcov európskej integrácie. Nigel Farage, hlavná tvár kampane za odchod Veľkej Británie z EÚ, dokonca po zatvorení hlasovacích miestností priznal porážku. Hodinu pred skončením referenda zatvárala newyorská burza s výraznými ziskmi – index S&P 500 zaznamenal nárast o 1,3 %. V očiach investorov bolo referendum hotová vec, ktorá nemala dávať žiadny dôvod na obavy.

Predstavu o tom, aké veľké bolo ich zdesenie, najlepšie ilustruje prepad kurzu britskej libry. Tesne pred ukončením referenda sa jej kurz voči americkému doláru pohyboval okolo úrovne 1,50 dolára za libru. V priebehu pár minút po zverejnení prvých priebežných výsledkov hlasovania sa jej kurz prudko prepadol – najskôr k úrovni 1,45, neskôr až k 1,40 USD. O pár hodín neskôr sa libra predávala za cenu okolo 1,31 USD. Bola to najnižšia hodnota výmenného kurzu britskej meny od roku 1985 a jej najsilnejší prepad od začiatku 70. rokov minulého storočia, keď sa s ňou začalo voľne obchodovať na devízových trhoch.

Nie je preto veľkým prekvapením, že pár dní po referende odobrala ratingová agentúra Standard & Poor's Veľkej Británii najvyššie hodnotenie úverovej spoľahlivosti. Nový rating krajiny – AA – je na hodnotiacej škále S&P až o dva stupne nižšie ako „trojáčková“ známka, s ktorou bolo ostrovný štát roky spojený. Konkurenčné agentúry Moody's a Fitch už najvyššie známky bonity Veľkej Británie odobrali dávnejšie, ešte pred samotným referendom. Vo všetkých troch prípadoch je rating spojený s negatívnym výhľadom, čo znamená otvorené dvere pre ďalšie zhoršenie hodnotenia dôveryhodnosti.

Strata kontaktu

Reakcia finančných trhov však nie je podľa väčšiny ekonómov tým najdôležitejším rozmerom rozhodnutia druhej najväčšej ekonomiky v Európe. Oveľa dôležitejšie otázky sa týkajú budúcej mapy Európy, aj Britských ostrovov. Stačí sa pozornejšie začítať do správ. Ak Briti v referende vyjadrili názor, že Brusel a európske štruktúry stratili kontakt s ich reálnymi problémami, nie sú vo svojom presvedčení osamotení. Podľa nedávneho prieskumu Pew Research sú pocitovo na tom ešte horšie Francúzi. Len 38 % z nich má o EÚ pozitívny názor, čo je o šesť percentuálnych bodov menej ako vo Veľkej Británii. Paradoxom je len to, ako Francúzi vidia európske spoločenstvo. EÚ je podľa prevažujúceho názoru „ultraliberálna“, úplný opak zvieracej kazajky, ako EÚ vnímajú jej odporcovia vo Veľkej Británii.

V mori otáznikov, ktoré Brexit nastolil, je len málo takých, ktoré majú jasné odpovede. Je vysoko pravdepodobné, že Veľká Británia aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy. Lídri členských štátov EÚ ju podpisovali relatívne nedávno – v roku 2007 – a bolo to po prvýkrát, keď takýto dôležitý dokument obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa odchodu členskej krajiny. (Eurozóna napríklad žiadne podobné ustanovenia nemá.)

Nebude to však jednoduché. Text článku 50 je napísaný tak vágne, že z neho nemožno vyčítať veľa. Je síce zrejmé, že Veľká Británia a EÚ sa na podmienkach odchodu budú musieť dohodnúť do dvoch rokov od oznámenia úmyslu vystúpiť. No nie je jasné, kedy začína uvedená dvojročná lehota plynúť a kedy dotknutá krajina aktivuje spomínaný článok. Politikov tak čaká grandiózna improvizácia bez predpovedateľného konca.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK