Budúcnosť skrytá v jedinom čísle

Aká bude vaša finančná budúcnosť? Pokiaľ vám takáto otázka spôsobuje jemný diskomfort, je to pochopiteľné. Možno ste si ju nikdy ani nepoložili a o tom, ako hospodárite so svojimi peniazmi, ste ani veľmi nerozmýšľali. Alebo – naopak – máte finančný plán, no uvedomujete si, že budúcnosť môže priniesť čokoľvek, čo tento plán zmení len na zbožné želanie.

Takéto riziko bude existovať vždy, budúcnosť je pre každého mystériom. To však neznamená, že otázka položená v úvode musí ostať nezodpovedaná. Výraznou nápoveďou je jediné číslo, ktoré buď už poznáte, alebo sa k nemu viete jednoducho dopracovať. Postačí, ak viete, koľko mesačne zarobíte a koľko miniete.

Rozdiel medzi týmito dvoma číslami je natoľko dôležitý, že vo finančníckej terminológii má vlastné označenie: osobná miera úspor. Ak mesačne zarobíte 1 000 eur a počas mesiaca miniete všetko do posledného centa, na jeho konci neostane nič. Miera úspor je v tomto prípade 0 %. Komu na konci mesiaca ostane stovka, jeho osobná miera úspor predstavuje 10 % (100/1 000). Elementárny výpočet bez nárokov na matematické zručnosti.

Osobná miera úspor je tým jedným indikátorom, v ktorom je skrytá výrazná nápoveď k odpovedi na úvodnú otázku. Dáva vytušiť viac než len to, či v budúcnosti budete mať vážnejšie finančné problémy.

Rezerva v nedohľadne

Pre základné pochopenie dôležitosti osobnej miery úspor (alebo aspoň pravidelného sporenia) postačí jednoduchá logika. Kto mesačne nedokáže odložiť bokom ani malé percento svojich príjmov, len ťažko si vybuduje primeranú mesačnú rezervu potrebnú na vykrytie neplánovaných príjmov. S 1 % mierou úspor by človek potreboval 99 mesiacov na to, aby jeho rezerva pokryla jednomesačné výdavky. Dostať sa takýmto tempom na rezervu zodpovedajúcu trojmesačným výdavkom (odporúčané minimum) by trvalo trikrát dlhšie: takmer 25 rokov!

Pri takejto miere úspor je isté, že by nikdy nebola dostatočná ani na vytvorenie minimálnej rezervy. Počas 25-ročného obdobia by totiž s určitosťou došlo k situácii, ktorá by si vyžadovala siahnutie na akúkoľvek finančnú rezervu. Dlhodobé investovanie? Len predstava z ríše snov.

Prvé benefity vyššej miery úspor sú evidentné: kto viac dokáže usporiť, dokáže sa lepšie a rýchlejšie pripraviť na výdavkové riziká budúcnosti. Finančná neistota okolo toho, čo prinesie, je nižšia, no dôležitosť osobnej miery úspor má aj ďalší rozmer.

Inflačný štít

Neviditeľným benefitom osobnej miery úspor je jej vplyv na to, ako veľmi môže inflácia „nabúrať“ rozpočet. Idea je jednoduchá, no aj medzi profesionálnymi finančníkmi málo známa. Ak by ste mesačne zarobili 1 000 eur a všetko aj minuli, nárast inflácie o 10 % by znamenal, že ak by vaše príjmy nestúpli tiež o desatinu, museli by ste sa uskromniť. Tovary a služby, ktoré predtým stáli tisícku, by zrazu stáli 1 100 eur. Pri nezmenenom príjme by ste museli niektoré zo svojich štandardných nákupov oželieť (alebo sa zadlžiť).

V menej tiesnivej situácii by ste však boli, ak by miera úspor bola napríklad 20 %. Zo zarobenej tisícky by ste míňali 800 eur, zvyšok by boli vaše úspory. Desaťpercentná inflácia by znamenala zvýšenie výdavkov o 80 eur. Nie sú to malé peniaze, no stále by takýto nárast cien bolel menej ako pri nulovej miere úspor. Podobný prepočet je triviálny pre akékoľvek percento. Výsledok je zrejmý: čím vyššia miera úspor, tým menej citeľný vplyv inflácie.

Kľúč k finančnej slobode

Kto by nechcel byť finančne slobodný? Byť schopný platiť všetky účty bez povinnosti chodiť do práce, v ktorej je koniec týždňa vytúženým únikom a nedeľný podvečer dôvodom miernej depresie?

Kľúčom k dosiahnutiu méty, ktorá je (hlavne v zahraničí) veľmi populárna, je opäť jediné číslo: miera úspor. Opäť nenáročná matematika: Ak by ste každý mesiac minuli celý svoj príjem, finančnú slobodu by ste nikdy nedosiahli. Mesiac po výplate by ste mali na účte nulu. S nulovou mierou úspor je dosiahnutie finančnej slobody nemožný jav.

S mierou úspor 1 % by ste si mohli dovoliť jeden rok finančnej slobody za každých odpracovaných 99 rokov. Matematika nepustí. V porovnaní s nulovým percentom je to prakticky ignorovateľná zmena. Pre toho, kto by dokázal usporiť až polovicu svojho príjmu, by každý odpracovaný rok znamenal úspory na vykrytie výdavkov celého jedného roka.

Finančná mágia však ešte len prichádza: čísla sa rapídne zmenia, ak do finančnej rovnice vstúpi aj investovanie vytvorených úspor. Najpoužívanejšie prepočty medzi vyznávačmi finančnej slobody a predčasného dôchodku (hnutie FIRE) ukazujú, že pri 50 % miere úspor je zabezpečenie nezávislosti otázkou menej ako 20 rokov. Pri 30 % miere úspor je táto méta vzdialená len približne 28 rokov, pri 20 % je to asi 37 rokov. Dobrá správa pre každého, komu aj tieto čísla pripadajú nepredstaviteľne vzdialené: pri výpočtoch sa nebrali do úvahy iné zdroje príjmu ako tie z investovaných úspor. Na väčšinu ľudí však čaká budúcnosť, v ktorej časť príjmov bude pravidelne prichádzať z dôchodkového systému. To výrazne skracuje aj obdobia potrebné na dosiahnutie finančnej nezávislosti.

Tri rozmery dôležitosti osobnej miery úspor ukazujú, aký dôležitý môže byť aj jednoduchý finančný indikátor. O to viac, že z neho možno vyčítať aj nápoveď k odpovedi na extrémne komplexnú otázku, ktorá zaznela v úvode: Aká bude vaša finančná budúcnosť?

Kto nie je spokojný s odpoveďou, vie presne, čo treba zmeniť.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK