Chcem investovať. Zn.: Úspory mám, no bojím sa
Rastúca inflácia motivuje k investovaniu. Ako však prekonať strach, ak ide o väčšiu jednorazovú investíciu?
Pre štyridsiatničku Zuzanu bol nárast inflácie, aký Slovensko nezažilo viac ako dve desaťročia, momentom precitnutia. Pochopila, že pokiaľ so svojimi úsporami na bankovom účte neurobí nič, je len otázkou času, kedy sa ich reálna hodnota zdecimuje. Z dostupných možností si vybrala tú, ktorá jej dávala najväčší zmysel – investovala ich. Nasporené peniaze nebude dlhé roky potrebovať a svojmu budúcemu dôchodku dosiaľ veľkú pozornosť nevenovala.
V podobnej situácii sú dnes mnohí Slováci. Vďaka obmedzeným možnostiam míňania pre pandémiu koronavírusu si vytvorili slušné úspory. Vidia však aj to, že inflácia z nich výrazne ukrajuje. Rozumejú, že by ich mali investovať. Ako to však urobiť, ak ide o vyššiu sumu, a nepripraviť sa tým o pokojný spánok?
Rozloženie investície nie je bez rizika
Riziká veľkej jednorazovej investície dokáže – aspoň intuitívne – pochopiť každý. Čo ak sa rozhodnem investovať do akcií a burzy zamieria nadol? Nebolo by bezpečnejšie rozložiť plánovanú investíciu na dlhšie obdobie a investovať pravidelne menšie sumy? To všetko sú legitímne otázky.
Zlou správou je, že ani rozloženie veľkej investície na niekoľko menších nie je žiadnou garanciou voči stratám. Ak by ste usúdili, že investovať naraz 12-tisíc eur je príliš veľké riziko, a radšej každý mesiac investovali po tisícke, nie je vylúčené, že po roku by aj takáto investícia bola v mínuse. Upriamovať sa však na stav účtu po prvom roku by bolo chybou.
Ešte väčšou by však bola „investičná paralýza“. Pocit, ktorý má každý, keď má investovať nemalé úspory. Suma 12-tisíc eur, ktorú investovala Zuzana, nebola z nej pohľadu malá. Aj ona bola zarazená z odporúčania investovať všetko do akcií naraz. Prvotný strach však prekonala tým, že sa na svoje úspory pozrela inou optikou.
Návrat v čase
Hlavnú zásluhu na prekonaní „investičnej paralýzy“ mala jednoduchá otázka. „Predstavte si, že máte 28 rokov, a s investovaním len začínate. Chcete dlhodobo investovať do akcií, každý mesiac 50 eur. Je takáto predstava niečo, čo by ste urobili, ak by ste mohli vrátiť čas?“ Pre Zuzanu určite áno. To, že nezačala s investovaním už podstatne skôr, jej pripadalo ako premrhaná príležitosť, ktorú už nedokáže vrátiť späť.
Ak by sa však Zuzana mohla vrátiť v čase a vo veku 28 rokov skutočne začala s pravidelným investovaním 50 eur do akcií, v ktorých by ročne zarobila v priemere 8 %, dnes by mal jej investičný účet hodnotu 12-tisíc eur. V akciách by mala presne toľko, ako keby rovnakú sumu investovala dnes. Tým, že tak urobila, dosiahla rovnaký efekt, ako keby s investovaním začala už pred 12 rokmi. Na úplné prekonanie „investičnej paralýzy“ to však ešte nestačilo.
Pokiaľ by 28-ročná Zuzana skutočne začala s pravidelnou mesačnou investíciou 50 eur, počas 12 rokov by celkovo investovala 7 200 eur. Zvyšná časť hodnoty jej investičného účtu, t. j. 4 800 eur, by neboli „jej“ peniaze. Bol by to zisk, ktorý by jej „vyplatil“ akciový trh. Je vôbec korektné porovnávať dve úplne odlišné situácie?
Nástrahy mentálneho účtovníctva
Väčšina ľudí by bez váhania usúdila, že takéto porovnanie naozaj nie je férové. Ak by Zuzana naozaj začala s investovaním ako 28-ročná, až 40 % zo súčasnej hodnoty jej účtu by tvoril zisk z pravidelnej investície. Neboli by to peniaze, ktorých by sa musela vzdať, práve naopak. Suma 4 800 by pre mnohých bola ekvivalentom bočného príjmu, ktorý dosiahla pravidelným investovaním menšej sumy.
Takéto tvrdenie je čiastočne pravdivé, čo je hlavný dôvod, pre ktorý sa s ním mnohí uspokoja. V skutočnosti však ide o dôsledok skreslenia, ktorého sa dopúšťame, keď uvažujeme o peniazoch. Pre behaviorálnych ekonómov je to príklad tzv. mentálneho účtovníctva. Do určitej miery s ním operujeme všetci, vedome alebo podvedome, keď peniaze delíme do rôznych kategórií. Učebnicovým príkladom sú návštevníci kasína. Ak sa niektorým podarí na začiatku čosi vyhrať, mnohí z nich si do jedného vrecka odložia peniaze, s ktorými pôvodne prišli (ďalšia forma mentálneho účtovníctva) a do druhého zvyšok. Preň majú aj špeciálne označenie – sú to peniaze kasína. Nič na tom nemení ani fakt, že peniaze v oboch vreckách kasínu nepatria, patria tomu, kto ich vyhral.
Rovnakou mentalitou delenia peňazí na „vlastné“ a tie „získané“ trpíme aj pri investovaní. Ak by Zuzana počas 12-ročného investovania zarobila 4 800 eur, boli by to rovnako jej peniaze, ako keby ich zarobila v druhom zamestnaní.
Kto je ešte na pochybách, môže si vyskúšať mentálny experiment. Predstavte si, že rok investujete každý mesiac 50 eur a zarobíte 8 % výnos. Po 12 mesiacoch máte na účte to, čo ste investovali (12 x 50 eur), plus zisk. V tejto chvíli všetky investované peniaze vyberiete. (Tí kreatívnejší ich môžu vyložiť na stôl a urobiť spomienkovú selfie „Ja a moje peniaze“.) Nik nebude pochybovať, že všetky peniaze sú vaše. Vzápätí ich opäť investujete. Všetko, čo investujete, sú len a len vaše peniaze, do posledného centu. Stav vášho investičného účtu bude rovnaký, ako keby ste sa investovaných peňazí nikdy ani len nedotkli.
Zuzane by stačil tucet výročných selfie fotiek a bola by presne v situácii, v ktorej riešila svoje investície ako 40-ročná. Vďaka novému spôsobu uvažovania dokázala investovať päťcifernú sumu bez akejkoľvek investičnej paralýzy. Ak by ste v budúcnosti stáli pred podobným krokom, nepodliehajte panike. Doprajte si chvíľku na opätovné prečítanie predchádzajúcich riadkov.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
