Čo prináša veľké dôchodkové zemetrasenie?
Dôchodkové úspory v druhom pilieri nezarábajú. Štát to chce zmeniť vlastnou investičnou stratégiou.
Dôchodkovým systémom sa na sklonku roku prehnala legislatívna smršť, po ktorej v ňom neostal kameň na kameni. Zmeny pocítia všetci: sporitelia v druhom pilieri i tí, ktorí doň nikdy nevstúpili. Väčšina zo schválených zmien začne platiť už od januára 2023, niektoré sa stanú realitou až neskôr.
Ministerstvo práce, ktoré zmeny iniciovalo, tvrdí, že druhý pilier by v novej podobe mal sporiteľom zarábať viac. Kombinácia dvoch hlavných noviniek – predvolenej investičnej stratégie a novej štruktúry poplatkov – by mala zvýšiť hodnotu nasporených úspor až o dve tretiny. Platí to však len hypoteticky – pre sporiteľov, ktorí za nových podmienok budú v druhom pilieri sporiť a investovať nasledujúcich 40 rokov. Efektívnejšie zhodnocovanie dôchodkových úspor by však mali pocítiť aj sporitelia s kratším investičným horizontom.
Hlavným dôvodom je zavedenie predvolenej investičnej stratégie. Tá má napraviť situáciu, ktorá vznikla v roku 2013 a desaťročie ju nik neriešil. Rozhodnutím štátu bolo vtedy bez akýchkoľvek otázok presunutých do nízkozarábajúcich dlhopisových fondov viac ako milión sporiteľov. Prevažná väčšina z nich tak prišla o výnosy, ktoré investorom priniesli akciové trhy v ďalších rokoch. Dodnes existuje podľa údajov rezortu práce viac ako 700-tisíc sporiteľov, ktorí boli v roku 2013 presunutí do najkonzervatívnejších fondov a odvtedy neurobili žiadnu zmenu.
Pre 80 % z týchto sporiteľov však zmena príde od júla budúceho roku. DSS vtedy začne masívne presuny dôchodkových úspor z tzv. garantovaných fondov do indexových. Podľa nových pravidiel by presuny mali byť uzavreté do konca roku 2025, zákon však dáva DSS možnosť požiadať o predĺženie tohto obdobia o ďalšie dva roky.
Štátom určená stratégia
Predvolená investičná stratégia, podľa ktorej budú onedlho investované dôchodkové úspory väčšiny Slovákov, je implementáciou myšlienky investovania na báze životného cyklu (lifecycle investing). Správcovia dôchodkových úspor ju budú realizovať v dvoch po sebe idúcich fázach. „Prvá fáza (...) bude spojená s alokáciou majetku do akcií a všeobecne volatilnejších nástrojov, pričom DSS budú na túto fázu využívať dôchodkové fondy, ktorých investičná stratégia kopíruje zloženie akciového indexu, čím sa bude môcť sporiteľ podieľať na nadpriemernom raste portfólia. V ďalšej fáze získa sporiteľ ochranu postupným alokovaním majetku a príspevkov do nízkorizikových aktív,“ vysvetľuje ministerstvo práce v dôvodovej správe.
Investovanie na báze životného cyklu je postavené na tom, že každý sporiteľ by mal s investovaním začať výlučne na akciovom trhu, bez ohľadu na vlastnú averziu k riziku. Tá je zohľadnená v dĺžke trvania tejto fázy: konzervatívni sporitelia môžu s investovaním do akcií skončiť skôr ako tí, ktorí akceptujú aj vyššie investičné riziko. Až po skončení tejto fázy začnú v portfóliu sporiteľov pribúdať bezpečnejšie, no menej výnosné investície do dlhopisových fondov.
Do predvolenej investičnej stratégie nebudú DSS presúvať všetkých svojich klientov. Zmeny pocítia len tí s rokom narodenia najmenej 1969 a boli zároveň „postihnutí“ automatickým presunom úspor do konzervatívnych fondov v roku 2013, pričom sami odvtedy neurobili žiadnu zmenu.
Koniec dôchodkového bankomatu
Výraznú zmenu pocítia sporitelia aj v možnosti nakladania so svojimi dôchodkovými úsporami. Približne dve tretiny sporiteľov, ktorí už odišli do dôchodku, si podľa údajov ministerstva práce „vytiahli“ svoje úspory jednorazovo. Zatiaľ to veľký problém nie je, nasporené sumy sú vzhľadom na relatívne krátke obdobie a nízke zhodnotenie malé. „Objem úspor, ktoré sporitelia použili v roku 2021 na jednorazový programový výber, dosiahol približne 44,3 mil. eur,“ uvádza ministerstvo.
V budúcnosti by už však sporitelia mali mať v čase odchodu do dôchodku na svojich účtoch vyššie sumy. Schválené zmeny prístup k nim sťažia. Od roku 2024 si z druhého piliera bude možné vybrať len polovicu vytvorených úspor. Kto sa k nim bude chcieť dostať rýchlo, napríklad jednorazovým výberom, bude musieť príjem zdaniť. Druhá polovica úspor ostane naďalej investovaná v dôchodkových fondoch. Približne po desiatich rokoch si z nej budú môcť sporitelia kúpiť doživotný dôchodok (anuitu) v životnej poisťovni.
Do penzie neskôr
Od začiatku budúceho roku sa do dôchodkového systému vracia mechanizmus automatického zvyšovania dôchodkového veku. Ten by mal v budúcnosti reflektovať zmenu strednej dĺžky života. V preklade: čím vyššieho veku sa budeme dožívať, tým neskôr budeme odchádzať do dôchodku.
V najbližších rokoch to však nebude viditeľná zmena. Prvý ročník, ktorému by sa mal začať upravovať dôchodkový vek, sú ľudia narodení v roku 1967. Teda tí, ktorí začnú dochádzať do dôchodku až po roku 2030.