Digitálne šialenstvo

Ešte pred rokom bolo slovo „bitcoin“ používané takmer výlučne v komunite počítačových nadšencov a libertariánov volajúcich po návrate k zlatému štandardu. Dnes sa pred informáciami o digitálnej mene nedá uniknúť. Vývoj jej výmenného kurzu vyvoláva podobné emócie ako ktorákoľvek bublina v histórii finančných trhov. Bude ošiaľ z virtuálnej meny ďalšou z nich?

Ešte pred rokom bolo slovo „bitcoin“ používané takmer výlučne v komunite počítačových nadšencov a libertariánov volajúcich po návrate k zlatému štandardu. Dnes sa pred informáciami o digitálnej mene nedá uniknúť. Vývoj jej výmenného kurzu vyvoláva podobné emócie ako ktorákoľvek bublina v histórii finančných trhov. Bude ošiaľ z virtuálnej meny ďalšou z nich?  

Ak by sa našiel niekto, kto o hystérii okolo bitcoinov ešte nepočul, aspoň krátke vysvetlenie. Skúste si len predstaviť, že bitcoin nie je mena, ale akcia. Ešte začiatkom februára bola jej cena okolo 20 dolárov. V polovici marca sa vyšplhala na 50 dolárov a počas prvého aprílového dňa jej kurz dosiahol 100 dolárov. So zhodnotením približne o 400 % počas dvoch mesiacov by takejto akcii nedokázala konkurovať žiadna iná investícia.

Po pokorení 100-dolárovej hranice zdolal kurz bitcoinov aj úroveň 150, 200, aj 255 dolárov. To všetko v priebehu tohto mesiaca. Rastové šialenstvo sa skončilo pri cene 266 dolárov. Čo nasledovalo potom, je nočnou morou každého investora – voľný pád o viac ako 60 %. Dosť na to, aby sa digitálna mena stala zaujímavou aj pre médiá, ktoré inak dianie na finančných trhoch bez rozpakov ignorujú.

Podobné, no rozdielne

Mnohým sa takéto šialenstvo okolo bitcoinov zdá nepochopiteľné. Už len preto, že bitcoin nie je prvou – a ani jedinou – digitálnou menou na svete. Svoje vlastné platidlo má už roky napríklad virtuálny svet SecondLife, v ktorom sa všetky transakcie uskutočňujú v Linden dolároch. Ich majitelia si ich môžu bez problémov vymeniť za reálne doláre, libry alebo eurá podľa aktuálneho kurzu. Vlastné platidlo má aj sociálna sieť Facebook, v rámci ktorej možno platiť „kreditmi“.

Bitcoin je tiež virtuálna mena, no medzi Linden dolármi či kreditmi Facebooku a ňou je zásadný rozdiel – nestojí za ňou žiadna autorita. Eurá v našich peňaženkách tlačí ECB, doláre americký Fed, a ak by Facebook potreboval predať svojim užívateľom ďalšie „kredity“, jednoducho im ich pripíše na účet. Ich počet nie je obmedzený a objem eur, dolárov či „kreditov“ v obehu nepozná žiadne limity.

V prípade bitcoinov to neplatí. Množstvo digitálnej meny v obehu síce nereguluje žiadna centrálna banka, no „menová politika“ má v tomto prípade podobu matematických algoritmov obmedzujúcich počet bitcoinov v obehu. Nové platidlá vznikajú „ťažením“ v počítačoch, ktoré v podstate suplujú informačný systém tradičných bánk. K ťažiteľom sa môže pridať ktokoľvek, kto má k dispozícii počítač a je ochotný vyťažiť ho riešením komplikovaných rovníc. Počet bitcoinov v obehu však pribúda veľmi pomaly a odmena za ťaženie je z pohľadu jednotlivca skôr symbolická, výrazne nižšia ako napríklad spotrebovaná elektrická energia a obstarávacie náklady na výkonný počítač.

Žiadna inflácia

Vďaka tomu, že počet bitcoinov v obehu má svoj konečný limit, nehrozí digitálnej mene riziko inflácie spôsobené nadmerným tlačením nových peňazí, ako to v posledných rokoch robia centrálne banky po celom svete. Takéto obmedzenie je pre virtuálne platidlo účinnou reklamou, pretože ho približuje k ideálu zlatého štandardu – éry peňazí, ktoré boli reálne kryté zlatom a ich falšovanie (vydávanie nekrytých peňazí) bolo neprípustné. Práve pre túto vlastnosť zaznamenal dopyt po bitcoinoch extrémny nárast v čase, keď sa klienti španielskych bánk obávali o osud svojich úspor a útočisko hľadali v digitálnom svete.

Žiadna mena – papierová, kovová či virtuálna – by nemohla byť nazývaná platidlom, ak by neexistoval spôsob jej výmeny za tovar alebo službu. Bitcoiny v tomto smere zatiaľ ťahajú za kratší povraz, obchodníkov akceptujúcich digitálnu menu zatiaľ nie je veľa. Ani vo svete, ani na Slovensku. Prím zatiaľ hrajú poskytovatelia webhostingových služieb, platiť bitcoinmi sa však dá napríklad aj v cestovnej kancelárii v Thajsku alebo v jednom z bratislavských barov, v ktorom sa schádzajú počítačoví nadšenci.

Svet digitálnej meny Bitcoin má aj svoju „temnejšiu“ stránku. Platby v nej sú prakticky nevystopovateľné, údaje o transakciách nemá žiadna vláda, centrálna banka, ani regulátor finančných trhov. To je voda na mlyn obchodníkom, ktorí by svoj stánok nemohli mať v žiadnom nákupnom centre – už len preto, že v ich ponuke je napríklad heroín, LSD alebo deväťmilimetrová Beretta. Na internete dokonca vzniklo obchodné centrum s názvom Hodvábna cesta (SilkRoad), kde o takýto tovar rozhodne nie je núdza.

Radšej opatrne

Prepadnúť zvedavosti a kúpiť si niekoľko bitcoinov si nevyžaduje žiadne špeciálne znalosti, finančné ani počítačové. Stačí si otvoriť „elektronickú peňaženku“, ktorá funguje prakticky rovnako ako služby internetového bankovníctva v ktorejkoľvek štandardnej banke. So samotnými bitcoinmi sa obchoduje, podobne ako s akciami, na trhoch pripomínajúcich burzu. V každej chváli existuje ponuka aj dopyt, takže vždy existuje aj spôsob, ako na bitcoiny premeniť eurá a naopak. Rozdiel je len v nemilosrdnosti omylu – ak jeden užívateľ pošle inému digitálnu sumu, neexistuje trik, akým možno transakciu vrátiť späť.

Výrazný nárast kurzu bitcoinov voči všetkým hlavným menám síce vyvolal vlnu záujmu o novú menu internetu, uvažovať o nej ako o novej investičnej príležitosti by však zatiaľ bolo predčasné. Prvým dôvodom je technická zraniteľnosť systému. Keď 10. apríla hodnota bitcoinov prudko poklesla, bolo to spôsobené kolapsom techniky v Mt. Gox, najväčšej bitcoinovej burzy na internete. Neexistuje záruka, že podobné „zakopnutia“ nebudú mať reprízu aj v budúcnosti.

Ďalším argumentom pre opatrnosť je princíp fungovania digitálnej meny. Hoci medzi ňou a eurom (alebo ktorýmkoľvek iným platidlom) existuje množstvo rozdielov, jedno majú spoločné. Na rozdiel od bankoviek z éry zlatého štandardu nie sú bitcoiny kryté žiadnym reálnym aktívom. Ak majú nejakú hodnotu, nie je to preto, že jednému bitcoinu zodpovedá napríklad určité množstvo zlata. Jediným dôvodom je fakt, že digitálnej mene dôverujú iní ľudia a sú ochotní vymeniť ju za svoje eurá či doláre. Ak by sa v budúcnosti stalo čokoľvek, čo by túto dôveru naštrbilo, nie je žiadna záruka, že bitcoin nestratí svoju hodnotu v priebehu niekoľkých minút. Podobné riziká však nie sú vo svete peňazí a investícií nič nové.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK