Dôchodkový strop: multimiliardový účet, ktorý nebol potrebný
Trištvrte roka trvalo, kým sa návrh oficiálne siedmich poslancov ukotviť maximálny dôchodkový vek v ústave stal realitou. Ústavný zákon ponechal mnohé otázky nezodpovedané, ale jednu odpoveď dal s určitosťou: Budúce dôchodky budú nižšie.
Za zastropovanie dôchodkového veku, paradoxne, hlasovali aj poslanci, ktorí ešte v roku 2012 schválili naviazanie dôchodkového veku na postupne rastúcu strednú dĺžku života. Bolo to opatrenie, ktoré zásadným spôsobom zlepšilo dlhodobú udržateľnosť penzijného systému, i keď sa začalo prejavovať až o päť rokov neskôr, v roku 2017. Postupné zvyšovanie dôchodkového veku bude na Slovensku realitou aj v nasledujúcich rokoch. Ústavný zákon však dáva mužom istotu, že pokiaľ nedôjde k zmene legislatívy, do dôchodku nebudú odchádzať neskôr ako 64-roční a ženy ešte skôr, v závislosti od počtu vychovaných detí. Teoreticky.
Muži si pohoršia, ženy ešte viac
Realita môže vyzerať odlišne. Zrušenie automatického zvyšovania dôchodkového veku sa totiž prejaví v skokovitom poklese penzií. Podľa prepočtov, ktoré zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, poklesnú novopriznané dôchodky zásluhou dôchodkového stropu o takmer 10 %. Dĺžka dôchodkového poistenia je totiž jednou z troch premenných vo vzorci pre výpočet dôchodku. Keď prestane rásť, novopriznané penzie budú nižšie, ako by boli v prípade, keby sa budúcim dôchodcom prihliadalo na dlhšie obdobie dôchodkového poistenia. „Znamená to, že ak si budúci dôchodcovia budú chcieť zlepšiť príjem, budú musieť pracovať aj naďalej,“ hovorí v rozhovore pre Partners News odborník na dôchodkový systém Ján Šebo z banskobystrickej UMB. (Celý rozhovor si môžete prečítať v tomto vydaní – pozn. red.)
Ústavný zákon môže ešte negatívnejšie postihnúť ženy. Ich dôchodkový vek bude aj v budúcnosti závislý od toho, koľko detí vychovajú. Do penzie tak budú môcť odchádzať skôr ako muži. Výpočet ich dôchodku však bude zohľadňovať aj obdobie na materskej a rodičovskej dovolenke, počas ktorého štát za ne platí len nízke odvody. Ich tzv. priemerný osobný mzdový bod – ďalšia premenná vo vzorci na výpočet dôchodku – tak bude nižší ako u mužov, ktorí počas tohto obdobia pracovali.
Zníženie budúcich dôchodkov v dôsledku prijatia ústavného zákona nie je len tvrdením kritikov dôchodkového stropu. Priznávajú to aj jeho autori. „Vplyvom zavedenia stropu na dôchodkový vek klesne miera náhrady novopriznaných dôchodkov (…). To znamená, že dôchodcovia budú síce poberať dôchodok dlhšie, ale v nižšej výške,“ napísali do doložky finančných vplyvov ústavného zákona.
Armagedon len prichádza
Výpočet problémov, ktoré dôchodkový strop spôsobí, sa nekončí pri budúcich dôchodcoch. Jeho vplyvy pocíti aj zvyšok populácie. V časoch „najväčšieho starnutia“ obyvateľstva totiž dôchodkový strop zníži počet ľudí na trhu práce, čo by sa mohlo prejaviť v spomalení potenciálneho ekonomického rastu a nižšej životnej úrovni. Demografia bola zatiaľ pre Slovensko marginálny problém. Ešte donedávna pripadalo na 100 ľudí v produktívnom veku (15 – 64 rokov) menej ako 20 seniorov. „Demografická situácia sa však v nasledujúcich desaťročiach výrazne zhorší. V roku 2060 môže na 100 mladých pripadnúť až takmer 60 starých ľudí,“ varuje rozpočtová rada.
Zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva Slovensko zatiaľ príliš netrápilo, no to, čo príde v nasledujúcich rokoch, je podľa bývalého viceguvernéra NBS Jána Tótha dramatická zmena. „Armagedon len teraz prichádza. V rámci EÚ máme jednu z najmladších populácií, ktorá sa však za 50 rokov stane jednou z najstarších. Slovensko tak bude patriť medzi top 3 krajiny s najvyššou dynamikou starnutia v EÚ,“ napísal.
Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je jedným z mála pokusov pridať k zámerom zastaviť automatické zvyšovanie dôchodkového veku aj finančnú kvantifikáciu. Autori ústavného zákona sa s ničím podobným neobťažovali. Nad ich laxným prístupom prižmúrilo oči aj ministerstvo financií. Stačilo, aby poslanci k svojmu návrhu napísali, že nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a ani nezakladá priamy finančný vplyv na roky 2018 až 2021. „Uvedené berieme na vedomie,“ odpovedal rezort financií stručne.
J. Tóth pritom schválenie dôchodkového stropu nazýva fiškálnym terorizmom voči verejným financiám. Deň po novele ústavy uviedol, že rozhodnutie parlamentu znamená „neuveriteľne vysoké škody pre zdravie našich verejných financií – v objeme 1,6 miliardy eur každý rok“. Ak by finančný dosah dôchodkového stropu mal byť neutralizovaný len dôchodkovým systémom, znamenalo by to „zníženie dôchodkov pre súčasných stredoškolákov takmer o tretinu“.
Na výber sú len zlé riešenia
V skutočnosti však finančné náklady ústavného zákona budeme platiť všetci. Zvýšený počet dôchodcov a nižšia výkonnosť ekonomiky spôsobia, že v budúcich rokoch budú musieť politici nájsť na vykrytie vyšších penzijných výdavkov dodatočné príjmy. Dobrou správou je, že na výber budú mať z viacerých možností. Zlou je to, že každá z nich poškodí časť populácie.
Pokiaľ by došlo k zvýšeniu daňovo-odvodového zaťaženia, účet za dôchodkový strop by platilo ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Ak by štát pristúpil k zníženiu štedrosti dôchodkového systému, finančný dosah by znášali budúci penzisti. Ostatné alternatívy – od zvýšenia daní až po obmedzovanie výdavkov v iných oblastiach – môžu mať selektívnejší vplyv. Vždy ich však niekto bude musieť zaplatiť. Len na ilustráciu: Ak by mala za zhoršenú bilanciu dôchodkového systému v dôsledku zavedenia dôchodkového stropu zaplatiť produktívna populácia, v rokoch 2024 až 2080 by bolo potrebné postupne zvýšiť sadzbu odvodov až o štvrtinu – z dnešných 36,4 % hrubej mzdy až na 42,6 %, tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa J. Šeba je však tento spôsob zvyšovania príjmov dôchodkového systému otázny: „Na Slovensku už nemáme veľký priestor na zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia pracujúcich. Ísť vyššie sa už veľmi nedá.“
Náš strop zaostáva za Európou
Zastropovanie dôchodkového veku zastihlo Slovensko v období, keď jeho obyvatelia môžu odísť do penzie medzi prvými v Európe. Aktuálny dôchodkový vek na Slovensku patrí k tým najnižším v EÚ – muži odchádzajú do dôchodku skôr len v Maďarsku. „Už dnes má väčšina krajín dôchodkový vek vyšší ako (…) 64 rokov,“ pripomína Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Dôvodom je to, že proces starnutia u nich sa už začal. Inými slovami: na Slovensku sa úspešne podarilo vytvoriť predstavu o tom, ako neskoro odchádzame do dôchodku, hoci to nie je pravda. Veková hranica, ktorú politici pretlačili do ústavy, je pritom taká nízka, že keby Slováci už dnes odchádzali do penzie vo veku 64 rokov, odchádzali by oddychovať skôr ako vo väčšine ostatných členských krajín EÚ.
Multimiliardový finančný účet, ktorý sa Slovensko dobrovoľne zaviazalo platiť v nasledujúcich desaťročiach, znamená aj zníženú schopnosť štátu pomáhať svojim obyvateľom v časoch, keď to bude nevyhnutné. „Čo znamená pre ľudí horšie zdravie verejných financií? Napríklad to, že ak prídu ťažké časy, štát nemusí mať dosť peňazí, aby sa postaral o občanov, ktorí to budú potrebovať,“ napísal na svojom blogu J. Tóth.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
