Dôchodok? Boli ste varovaní!
Na prvý pohľad sú to nenápadné ekonomické správy, akých tlačové agentúry denne vyprodukujú stovky. Ak aj zaujmú pozornosť, tak nie nadlho. Len málokto si na druhý deň spomenie na ich obsah. A predsa – pozornému oku by nemali uniknúť. Najmä nie vtedy, ak sa týkajú dôchodkov. Len v posledných týždňoch bolo v nich alarmujúcich signálov viac ako dosť. Dosť na to, aby nik nemohol povedať, že nebol varovaný.
Na prvý pohľad sú to nenápadné ekonomické správy, akých tlačové agentúry denne vyprodukujú stovky. Ak aj zaujmú pozornosť, tak nie nadlho. Len málokto si na druhý deň spomenie na ich obsah. A predsa – pozornému oku by nemali uniknúť. Najmä nie vtedy, ak sa týkajú dôchodkov. Len v posledných týždňoch bolo v nich alarmujúcich signálov viac ako dosť. Dosť na to, aby nik nemohol povedať, že nebol varovaný.
k ste mali príležitosť vidieť film Božský Bruce, možno si spomeniete na scénu z jeho úvodných minút. Frustrovaný reportér miestnej televízie Bruce Nolan (Jim Carrey) po jednej z mnohých hádok so svojou polovičkou uháňa vo svojom neprehliadnuteľne ojazdenom aute diaľnicou a v zúfalstve začne hovoriť s Bohom: „Povedz mi, čo sa deje? Čo mám robiť? Daj mi signál!“ Vzápätí na svetelnej tabuli pred ním začne blikať dopravný nápis: „Dávaj pozor!“ Bruce, zaujatý sám sebou, sa týmto varovným signálom nenechá vyrušiť. „Prosím! Pošli mi aspoň znamenie!“ To sa už pred neho zaradí nákladný voz, plný výstražných značiek – od červenej stopky cez označenie slepej ulice až po nápis „Ste na zlej ceste“. Bruce, ktorý už začína byť vytočený, nevidí ani tie. Šliapne na plyn a rúti sa ešte vyššou rýchlosťou.
Ani správy, o ktorých bola reč v úvode, neudrú do očí každému. Neobjavujú sa v nich žiadne celebrity a je v nich zvyčajne aj veľa čísel. Z ich obsahu nevyplýva koniec sveta ani žiadna iná katastrofa. Aspoň nie taká, ktorá by hrozila už na druhý deň. Zbystriť by však mal každý, kto je ochotný pripustiť, že raz pôjde na dôchodok. Varovné signály totiž prichádzajú z každej strany.
Málo peňazí v priebežnom systéme
Patria slovenskí dôchodcovia k bohatšej vrstve slovenskej spoločnosti? Väčšina z nich určite nie. Hovoriť iné o skupine ľudí s priemerným mesačným dôchodkom menším ako 400 eur by nebolo ani len vtipné. Máte pocit, že horšie to už ani nemôže byť? Denník Pravda to začiatkom tohto mesiaca pomenoval priamo: „Aj keď sa to dnešným penzistom nezdá, aktuálne priemerné dôchodky na úrovni 389,48 eura môžu byť vrcholným výkonom slovenskej ekonomiky.“
Problémom pochmúrnej predpovede je nepriaznivý demografický vývoj. Pre priebežný dôchodkový systém, od ktorého sú dnes závislí všetci seniori, to je zlá správa. Znamená zväčšujúci sa rozdiel medzi počtom ľudí, ktorí do systému platia odvody, a počtom tých, ktorí tieto peniaze okamžite dostávajú vo forme penzií. Pokiaľ dôchodkový systém neprejde zásadnou reformou, bude to mať podľa Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied za následok to, že dôchodky sa postupom času stenčia na symbolickú úroveň: „Ak sa nič nezmení, štát bude mať v budúcnosti prostriedky len na vyplácanie rovnakého dôchodku pre všetkých na úrovni minimálnej sociálnej dávky.“
Druhý pilier nepomôže
Takmer na deň presne ako predchádzajúca správa sa v médiách objavila aj ďalšia. Jej obsah bol zrejmý už z titulku: „Druhý pilier zarába málo, mohol viac“. Skrátená verzia jeho obsahu: Výnosy v dôchodkových fondoch spravovaných DSS nie sú žiadnym dôvodom na spokojnosť. Najmä ak ich porovnáme s výnosmi na akciových trhoch.
Faktom je, že pre viac ako milión a pol sporiteľov, ktorí sa na svoj dôchodok rozhodli sporiť si, je správa o nízkych výnosoch druhá v poradí s pochmúrnym odtieňom. Tou prvou bolo nedávne zníženie príspevkovej sadzby o viac ako polovicu, z 9 % na 4 %. Druhý pilier, ktorý bol pôvodne nastavený ako nástroj vytvárania solídnej finančnej úspory pre budúcich dôchodcov, sa v dôsledku týchto zmien stáva skôr symbolickou pokladničkou, do ktorej už ide menej peňazí s neútešným zhodnotením. To, či si niekto sporí v druhom pilieri alebo nie, sa stáva irelevantným – väčšina dôchodkov bude v budúcnosti vyplácaná z priebežného systému.
A do tretice... Žiadna sláva.
Dobrých správ na rozdávanie neprichádza ani z dobrovoľného, tretieho dôchodkového piliera. Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií pred pár dňami vyšiel na verejnosť s analýzou, podľa ktorej „tretí pilier prerába aj počas rastu trhov“. Takéto zistenie je relatívne – z desiatky analyzovaných fondov zarobili za ostatné tri roky všetky, no s výnimkou jediného to bolo menšie percento ako rast inflácie. To znamená stratu reálnej hodnoty.
Reálna strata väčšiny klientov DDS ešte nie je vizitkou neschopnosti manažérov jednotlivých fondov. Výraznou mierou totiž z výnosov klientov odkrojili enormné poplatky, na ktoré majú DDS podľa zákona nárok: „V priemere si DDS v rokoch 2010 – 2012 zobrali na poplatkoch 54 % výnosov spravovaných fondov.“ Aspoň tu však existuje nádej na skorú zmenu k lepšiemu – parlament tento mesiac schválil novelu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá výrazne znižuje poplatky pre správcov v treťom pilieri.
Ak niekomu pripadá trojica vybraných správ pochmúrna, bude to pochopiteľné. No už nebude môcť povedať, že nebol varovaný.