Dve tretiny Slovákov žijú na hranici finančného kolapsu domácnosti

06.09.2013

Nadácia PARTNERS v rámci iniciatívy DEŇ FINANČNEJ GRAMOTNOSTI, ktorý pripadá na nedeľu, 8. septembra 2013, zrealizovala v auguste 2013, v spolupráci s agentúrou FOCUS*, reprezentatívny prieskum zameraný na finančné správanie Slovákov a domácností. Ten nadviazal na minuloročný prieskum, ktorý poukázal na fakt, že priemerná úroveň finančnej gramotnosti Slovákov je 62,5 percent. Tohtoročné výsledky prieskumu priniesli opäť viacero nepríjemných zistení.

Nadácia PARTNERS v rámci iniciatívy DEŇ FINANČNEJ GRAMOTNOSTI, ktorý pripadá na nedeľu, 8. septembra 2013, zrealizovala v auguste 2013, v spolupráci s agentúrou FOCUS*, reprezentatívny prieskum zameraný na finančné správanie Slovákov a domácností. Ten nadviazal na minuloročný prieskum, ktorý poukázal na fakt, že priemerná úroveň finančnej gramotnosti Slovákov je 62,5 percent. Tohtoročné výsledky prieskumu priniesli opäť viacero nepríjemných zistení.

TRI ŠTVRTINY SLOVÁKOV NEPLÁNUJÚ FINANCIE VO SVOJEJ DOMÁCNOSTI.

TAKMER POLOVICA SLOVÁKOV NEMÁ PREHĽAD O SVOJICH VÝDAVKOCH.

85% SLOVÁKOV NIE JE SCHOPNÝCH VYTVÁRAŤ SI DOSTATOČNÚ FINANČNÚ REZERVU.

MNOHÍ SLOVÁCI STÁLE VYUŽÍVAJÚ NEBANKOVKY NA RIEŠENIE FINANČNÝCH MÍNUSOV.

Výsledky prieskumu poukázali nielen na slabú finančnú disciplínu veľkej časti populácie, ale aj na nesprávne narábanie s vlastnými financiami, problémy s odložením si peňazí, či na finančnú krátkozrakosť ohľadom svojej budúcnosti. To všetko potvrdzuje stále nízku finančnú gramotnosť Slovákov.

„Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Slováci majú pomerne zlý prístup k vedeniu vlastného a rodinného rozpočtu. Ten buď úplne absentuje alebo je v rovine približnej. Veľkému množstvu opýtaných chýba finančná rezerva, ktorá je základ pre dennodennú finančnú istotu, nehovoriac o financiách na strednodobé ciele ako sú bývanie, vzdelanie detí a podobne,“ hovorí Jana Mokráňová z Nadácie PARTNESR a pokračuje: „prieskum poukázal aj ďalšie nepríjemné fakty o finančnom správaní Slovákov. Ľudia dlhodobé ciele neplánujú takmer vôbec. Málo z nich sa zaoberá napríklad otázkou životného štandardu na dôchodku, akoby očakávali, že sa o nich postará štát.“

Dôležitosť problematiky financií v rodinnom živote zdôrazňuje aj socioligička Sylvia Porubänová, riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny, podľa ktorej rodina od nepamäti realizuje aj veľmi konkrétne ekonomické funkcie. „V novodobých dejinám k nim prináleží aj "správa" financií, ktorá reálny život rodín, domácností významným spôsobom určuje. V zásade ide o to, aby disponibilné financie domácnosť so všetkými dlhodobými i aktuálnymi ambíciami a očakávaniami tragicky nelimitovali, ale naopak, aby aj pri rôznom príjme umožňovali dôstojný a kvalitný život.

Niet pochýb o tom, že takýto cieľ nie je splniteľný bez prijatia konkrétnych stratégií. Sylvia Porubänová zároveň poukazuje na fakt, že základné princípy narábania s financiami platia už dávno, „napokon ani spomínaný predpoklad nie je produktom modernej doby. V slovenských podmienkach si stačí spomenúť napríklad na rozprávku o Troch grošoch.“

Prieskumy však dlhodobo potvrdzujú, že na pointu rozprávky O troch grošoch väčšina dospelej populácie zabudla alebo sa ňou neriadi. Z neznalosti vyplývajú finančné ťažkosti domácností. Ak nemám prehľad o peniazoch, nemôžem ich mať pod kontrolou. Preto sa pomerne veľkému množstvu domácností stáva, že z výplaty „nevyjdú“ a musia si požičať od príbuzných alebo siahať po úverových produktoch – v lepšom prípade bankových, v horších prípadoch po nebankových pôžičkách, pri ktorých výrazne preplácajú. Dokonca tretina Slovákov nie je schopná ušetriť mesačne nič zo svojich príjmov a každý desiaty opýtaný pravidelne míňa viac ako zarobí.

Tieto alarmujúce čísla, výsledky prieskumu, ale aj skúsenosti finančných odborníkov z trhu chce Nadácia PARTNERS, v rámci Dňa finančnej gramotnosti, ktorý je súčasťou Medzinárodného dňa gramotnosti, využiť na to, aby upriamila pozornosť na kľúčový pilier finančného zdravia Slovákov a domácností.

Nadácia PARTNERS prichádza preto s iniciatívou a výzvou pre Slovákov:

ODLOŽTE SI 10% Z PRÍJMU

Tvorba rezervy je základom pre dlhodobú finančnú stabilitu rodinného rozpočtu, pre bezpečné zvládnutie nečakaných situácií, ako aj pre elimináciu finančného kolapsu domácností, ktorý ohrozuje dve tretiny Slovákov.

„Nadácia PARTNERS sa od svojho vzniku venuje edukácii v oblasti financií. Tento rok sa však budeme zvlášť sústreďovať na oblasť tvorby rezervy. Túto problematiku a osvetu smerujúcu k tomu, aby si ľudia začali pravidelne odkladať 10 percent zo svojich príjmov budeme vyzdvihovať nielen vo všetkých aktivitách a komunikačných kampaniach nadácie, ale ešte väčší dôraz budú klásť na tento krok aj naši školitelia,“ spresňuje aktivity Jana Mokráňová.

*Prieskum agentúry FOCUS:

Reprezentatívny kvantitatívny prieskum formou face to face rozhovorov realizovala agentúra FOCUS medzi obyvateľmi SR vo veku od 18 rokov, na vzorke 734 respondentov. Realizoval sa v termíne 7. 8. – 13. 8. 2013.

Viac informácií o Nadácii Partners a iniciatívne Deň finančnej gramotnosti nájdete webovej stránke Nadácie PARTNERS a stránke Dňa finančnej gramotnosti.

VYBRANÉ VÝSLEDKY PRIESKUMU: „FINANČNÉ SPRÁVANIE SLOVÁKOV“

Otázka: Ako si plánujete financie vo vašej domácnosti?

Záver: Tri štvrtiny Slovákov neplánuje financie vo svojej domácnosti.

Len 23 % z nich plánuje financie dlhodobo, čo znamená, že sú pripravení na plnenie krátkodobých cieľov, cez strednodobé ciele až po prípravu na zabezpečenie si dobrého štandardu na dôchodku. Viac ako 70 % Slovákov plánuje len väčšie výdavky alebo rieši otázky financií operatívne, teda ako príde alebo až keď prídu prvé náznaky problémov, čo však už býva zvyčajne neskoro.

Otázka: Aký máte vo vašej domácnosti prehľad o jej príjmoch a výdavkoch?

Záver: Iba polovica domácností má presný prehľad o vlastných finančných tokoch.

Takmer 50 % Slovákov má len približnú alebo vôbec žiadnu predstavu o tom, koľko mesačne zarobia, či akým spôsobom peniaze minú. Tým pádom nemajú nad týmito tokmi ani kontrolu.

Ženy majú v otázkach o výdavkoch v domácnosti o niečo lepší prehľad, než ich polovičky. Dá sa povedať, že so stúpajúcim vekom stúpa aj prehľad o príjmoch a výdavkoch domácnosti. Presný prehľad o výdavkoch majú predovšetkým VŠ vzdelaní ľudia. Výrazne najmenší prehľad majú študenti a paradoxne aj nezamestnaní. Taktiež platí, že čím viac detí v rodine (väčší počet členov domácnosti), tým menší prehľad.

Otázka: Stáva sa vo vašej domácnosti, že v priebehu mesiaca miniete viac, než ste mali, a z pravidelného mesačného príjmu vám nezostane na bežné výdavky ?

Záver: Skoro každý desiaty Slovák minie mesačne viac ako má príjem.

Viac ako tretine slovenských domácností sa občas stane, že v priebehu mesiaca minú viac, než zarobili. 11% sa takáto situácia stáva pravidelne. Sú to alarmujúce čísla, z ktorých vyplýva, že ľudia svoje finančné toky nesledujú a nemajú o nich prehľad.

Ako ukazuje ďalšia otázka, na preklenutie mínusov v rozpočte využíva polovica Slovákov menej výhodné úverové produkty alebo siahajú na svoje rezervy.

Otázka: Ako túto situáciu (prekročenie mesačných výdavkov) riešite??

Záver: Takmer každý desiaty (9%) človek zo skupiny tých, ktorých mesačné výdavky pravidelne alebo občas prekročia ich príjmy, siahne po pôžičke od nebankovej inštitúcie.To môže byť brána do „začarovaného kruhu“ dlžôb a stále vyšších splátok.

Až 36% z opýtaných na vykrytie vyšších výdavkov využije prečerpanie účtu (kontokorent), čo v prípade jeho rýchleho nevyrovnania, je jedna z najdrahších foriem bankovej pôžičky.

Otázka: Máte vo vašej domácnosti nejakú finančnú rezervu pre nepredvídateľné udalosti?

Záver: 85 % Slovákov nie je schopných vytvárať si dostatočnú finančnú rezervu.

Optimálna finančná rezerva je vo výške 6 mesačných príjmov domácnosti. Taká pomôže preklenúť aj dlhšie kritické situácie, ako výpadok príjmu z dôvodu choroby alebo straty zamestnania bez finančných stresov. V takejto finančnej situácii je však len 15% slovenských domácností. Zvyšok má nedostatočnú rezervu, štvrtina domácností dokonca nemá rezervu žiadnu. V takýchto prípadoch majú akékoľvek, hoci aj menšie zmeny v príjme alebo výdavkoch drastické následky. Stačí dlhšia PN-ka alebo nutná väčšia oprava auta a domácnosť sa dostáva do finančných ťažkostí.

Otázka: Akú časť z mesačných príjmov vašej domácnosti dokážete ušetriť?

Záver: Tretina Slovákov nedokáže ušetriť z mesačných príjmov nič.

Približne polovica deklaruje, že je schopná ušetriť do 10 % z príjmu mesačne. Tento jav je spojený najmä s neznalosťou finančných tokov. V prípade, že ľudia svoje príjmy a výdavky majú zmapované a plánujú ich, vedia si mesačne určiť, koľko by zvládli ušetriť. Tieto peniaze idú potom bokom ako prvé a už sa nemôže stať, že na konci mesiaca neušetrím nič. Pre začiatok odporúčajú odborníci odložiť si každý mesiac 10%, čo dokáže 22% Slovákov.

Otázka: Ako si vytvárate finančnú rezervu vo vašej domácnosti?

Záver: Viac ako tretina domácností odkladá peniaze len nárazovo a 20 % nešetrí vôbec.

Sila peňazí nie je v ich množstve, ale v čase. Preto je základom finančnej istoty pravidelnosť. Svoje krátko-, stredno- a dlhodobé ciele si zabezpečíme len vtedy, ak si odkladáme pravidelne. Toho je schopných len 40 % slovenských domácností.

Otázka: Ak by ste museli šetriť viac, v ktorých výdavkoch vašej domácnosti by ste videli priestor na ušetrenie?

Záver:

Pri šetrení by boli Slováci ochotní v prvom rade vzdať spoločenského života, dovoleniek a cestovania a taktiež by šetrili na výdavkoch na oblečenie. Najmenej by „obetovali“ výdavky na technologické novinky a zariadenie domácností.

Otázka: Ak dostanete mimoriadnu finančnú odmenu, napríklad koncoročnú odmenu alebo vianočný dôchodok, ako s týmito peniazmi naložíte?

Záver:

Z mimoriadnych odmien si necelých 15% Slovákov odloží celú odmenu. Viac ako 40% časť z odmeny odloží a časť minie. Iba niečo viac ako 5% Slovákov z nej splatí svoje dlhy. 23% Slovákov nedostáva žiadnu odmenu.

Otázka: Na ktoré z nasledujúcich vecí by si vaša domácnosť bola ochotná zobrať úver, pôžičku alebo kúpiť tovar na splátky?

Záver:

Slováci sú najviac ochotní požičiavať si na bývanie – úver tohto druhu by si vzala takmer polovica z nich. Takmer polovica Slovákov je tiež ochotná zadlžiť sa pre zariadenia a vybavenie bytu či pre nákup elektroniky.

Ak by niekto predpokladal, že ochota mužov zobrať si úver na moderné technologické novinky bude výrazne vyššia ako u žien, tak by sa mýlil. Chuť požičať si na technologické novinky (ale aj na auto, či dovolenku) je rovnaká u mužov aj žien. Takmer každý piaty nezamestnaný by si zobral úver aj na tovary bežnej spotreby (to výrazne viac ako všetky ostatné skupiny).