ECB reštartovala tlačenie peňazí
Koniec obdobia nízkych úrokových sadzieb sa odkladá. ECB ich bude držať rekordne nízko, kým neporastie inflácia. To môže trvať aj ďalšie desaťročie.
Mario Draghi, guvernér Európskej centrálnej banky (ECB), bol vďaka vlastným slovám označovaný za muža, ktorý urobí „čokoľvek, čo bude potrebné“ na záchranu eura. Keď na konci októbra vyprší jeho mandát a na pozíciu najsilnejšieho bankára v Európe zasadne Francúzka Christine Lagardová, je možné, že odíde s inou nálepkou. Ako muž, ktorý bol ochotný tlačiť nové peniaze tak dlho, ako to bude treba.
Zlá správa pre sporiteľov, dobrá pre dlžníkov
ECB pod vedením M. Draghiho v septembri oznámila dobrú správu predovšetkým pre dlžníkov bánk. Svoju hlavnú úrokovú sadzbu znížila po prvýkrát od marca 2016 o 0,1 percentuálneho bodu na –0,5 %. Toľko zaplatia komerčné banky, keď si vo frankfurtskej ECB budú chcieť uložiť prebytočnú likviditu. Pred érou záporných úrokových sadzieb na tom banky profitovali, dnes za takéto rozhodnutie musia ECB platiť.
Stiahnutie depozitnej sadzby do ešte hlbšieho mínusu než doposiaľ má banky motivovať k tomu, aby preradili v úverovaní na vyšší stupeň. To by teoreticky malo oživiť ekonomický vývoj v eurozóne, ktorý sa podľa posledných projekcií bude pohybovať tesne nad úrovňou 1 % v tomto aj budúcom roku.
Ďalším opatrením, ktorým chce ECB oživiť investičné aktivity v eurozóne, je obnovenie nákupu dlhopisov. Jej zámerom je nakúpiť každý mesiac dlhové cenné papiere, štátne i firemné, za 20 miliárd eur. Keď na primárnom trhu nakupuje centrálna banka korporátne dlhopisy, z pozície nakupujúceho vytlačí iného záujemcu o ne. Tento investor má peniaze, chce ich investovať, no nemôže už kúpiť dlhopisy firiem ako (napríklad) Unilever či Shell. Peniaze sa teda bude snažiť investovať inde. To je v kocke spôsob, akým ECB „pumpuje“ peniaze do ekonomiky.
Iný efekt majú nákupy štátnych dlhopisov. Za „normálnych“ okolností má centrálna banka vplyv len na výšku krátkodobých úrokových sadzieb. Vzdialenejší koniec úrokovej krivky je mimo sféry jej vplyvu, závisí od dopytu a ponuky štátnych dlhopisov s dlhšou lehotou splatnosti na kapitálovom trhu. Aby centrálni bankári ovplyvnili aj tieto úrokové sadzby, musia sa i na tomto segmente trhu ukázať na strane kupujúcich.
Problémy môžu mať dôchodkové fondy
Ohlásené zmeny v menovej politike ECB sa dotknú aj bežných ľudí, predovšetkým klientov bánk. V dobrom aj v zlom. Dôvod byť nadšení majú majitelia úspor, ich vklady v bankách budú aj naďalej stratovou investíciou, keďže úroky z nich sú podstatne nižšie ako miera inflácie, čo znižuje ich reálnu hodnotu.
Pokojnejšie spávať môžu na druhej strane dlžníci. ECB pôvodne avizovala, že so zvyšovaním úrokových sadzieb nezačne skôr ako v polovici budúceho roku. Táto rétorika už neplatí. Centrálna banka už neavizuje žiadny konkrétny termín, cena peňazí začne opäť stúpať až vtedy, keď sa inflácia významnejšie priblíži predstave ECB, ktorá je tesne pod úrovňou 2 %. Tempo rastu celkovej cenovej úrovne je v súčasnosti len okolo 1 % a podľa odhadov Frankfurtu by aj v budúcom roku mala inflácia porásť o 1 %, v roku 2021 o 1,5 %. Zo spôsobu, akým ECB o obrate v menovej politike hovorí, analytici predpokladajú, že v nasledujúcom desaťročí úroky nepôjdu nahor vôbec.
Dlhotrvajúce obdobie záporných úrokových sadzieb však bude robiť čoraz väčšie problémy aj finančným inštitúciám. Na Slovensku by ich mohli výrazne pocítiť dôchodkové správcovské spoločnosti. Viac ako 1,5 milióna ich klientov má dôchodkové úspory uložené v konzervatívnych dlhopisových fondoch. Problémom je to, že zákon ukladá každému správcovi dôchodkových úspor povinnosť garantovať, že v desaťročnom horizonte nebude žiadny sporiteľ investovať so stratou. Ak by sa tak stalo, správcovia dôchodkov musia vzniknuté straty zaplatiť z vlastného vrecka.
Neštandardné kroky ECB na podporu ekonomiky majú nemálo kritikov. Väčšina z nich poukazuje na to, že umelé tlačenie peňazí do ekonomiky narúša hospodársky cyklus, ktorý potrebuje recesiu, aby ekonomiku vyčistil od firiem a investičných projektov, ktoré nie sú životaschopné. V časoch, keď sú úvery extrémne lacné, prežívajú aj tí, ktorí by inak nemali šancu na úspech. Ekonómovia síce pripúšťajú, že keď ECB pristúpila k tlačeniu peňazí po prvýkrát, eurozóne to pomohlo vyhnúť sa tvrdému prepadu, no len vďaka tomu, že hospodársky rast si „požičala“ z budúcnosti. Tej, ktorá je práve pred nami.
Podobnú kritiku nedokáže obhájiť ani M. Draghi. Verejne pripúšťa, že obavy negatívnych vedľajších účinkov ultravoľnej menovej politiky „sú namieste“, no s dodatkom, že tie, ktoré súvisia s tlačením peňazí, sú „menej viditeľné“ ako dôsledky znižovania úrokových sadzieb.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
