ECB začína revidovať svoju politiku. Ako sa to dotkne bežných ľudí?

Po 16 rokoch sa Európska centrálna banka (ECB) pripravuje na revíziu svojej menovej stratégie. Zmeny, ktoré prídu z Frankfurtu, môže pocítiť každý, kto si od banky požičal na spotrebu alebo vlastné bývanie.

Menová stratégia je základný dokument, ktorý definuje ciele centrálnej banky. Prečo sa bude meniť? „Nemôžeme fungovať ako v roku 2003,“ vyhlásila nová prezidentka ECB Christine Lagardeová. Na pripomenutie – pred 16 rokmi nikomu ani len nenapadlo, že úrokové sadzby by mohli byť aj záporné alebo že by centrálna banka vo veľkom rozsahu nakupovala štátne dlhopisy či firemné obligácie.

Inflácia možno konečne porastie

Je prakticky isté, že ECB bude prehodnocovať svoj inflačný cieľ. Ten je už roky definovaný ako úroveň blízka 2 %. Problém je v tom, že takýto cieľ sa v posledných rokoch javí ako neprimerane vysoký. Miera inflácie ostáva s výnimkou dvoch rokov (2011, 2012) pod touto úrovňou už od roku 2009. Snaha priviesť infláciu k rastu je jedným z dôvodov, prečo ECB drží svoje hlavné úrokové sadzby extrémne nízko, no bez výraznejšieho úspechu. Pre ľudí, ktorí si do bánk odkladajú svoje úspory, to znamená garanciu toho, že ich peniaze strácajú na hodnote.

Prispieť k rastu inflácie možno viacerými spôsobmi. Napríklad zmenou spôsobu jej výpočtu. Takmer istým adeptom na tento proces sú náklady na bývanie. Tie dnes meria ECB tak, že pozerá na vývoj nájomného. Problémom je, že takýto ukazovateľ nemá veľkú vypovedaciu schopnosť v krajinách, kde veľká časť obyvateľov býva vo vlastnom. S upravenou metodikou výpočtu by miera inflácie mohla poskočiť nahor o menej ako pol percentuálneho bodu.

K výraznejšiemu posunu by mohlo prísť vtedy, ak by vývoj nákladov na bývanie získal väčšiu váhu než doposiaľ. Pre väčšinu rodín s priemernými príjmami (nielen na Slovensku) sú práve náklady na bývanie zvyčajne najväčšou výdavkovou kapitolou v rodinnom rozpočte. Pri výpočte európskeho harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien majú nájmy len približne 6,5 % váhu. Ekonómovia, ktorí prepočítali alternatívny vývoj inflácie a zohľadnili pritom obe spomínané zmeny pri jej výpočte, zistili, že pri takomto scenári by tempo rastu spotrebiteľských cien už bolo pri 2 % úrovni. Znamenalo by to, že ECB by už dlhší čas nemala dôvod tlačiť úroveň úrokových sadzieb tak nízko, aby zachádzala do záporných teritórií.

Revízia menovej stratégie sa takmer isto dotkne aj budúcnosti tzv. kvantitatívneho uvoľňovania, pri ktorom centrálna banka „pumpuje“ do ekonomiky nové peniaze s cieľom povzbudiť úverový apetít bánk a tým prispieť k rozhýbaniu hospodárstva. Výsledky tohto prístupu môžu byť rôzne: môžu skutočne oživiť úverovanie podnikov alebo prispieť k všeobecnému rastu cien (inflácie). Prípadne – a tento scenár má k realite najbližšie – zdeformovať situáciu na trhu s dlhopismi a tlačiť na pokles ich výnosov do splatnosti aj pod nulovú úroveň.

Ako to môžu pocítiť dlžníci?

Predpovedať, s akými zmenami príde ECB, je zatiaľ predčasné. Bankári budú o nej diskutovať počas celého roka. Ak by sa naplnili očakávania analytikov, menová stratégia v novej podobe by mohla priniesť mierne zvýšenie úrokových sadzieb.

Úrokové sadzby v eurozóne by mohli v nasledujúcich rokoch mierne stúpnuť aj vtedy, ak by centrálna banka znížila svoj inflačný cieľ. V takomto prípade by sa kľúčová úroková sadzba ECB mohla pohnúť zo súčasnej úrovne –0,5 % vyššie. Centrálnym bankárom by sa tak inflačný cieľ výraznejšie priblížil a záporné úrokové sadzby by stratili opodstatnenosť. Podľa ekonomických analytikov nejde o hypotetický scenár a úveroví dlžníci by sa tak mali pripraviť na to, že za požičané peniaze si banky môžu v budúcnosti pýtať viac ako dnes.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK