ESG fondy: míľnik, ktorému pomohla kríza
Po tektonických zmenách, ktoré do sveta financií vniesli pasívne riadené indexové fondy, stoja investori pred ďalším evolučným míľnikom. Za ním už investovanie nie je len o percentách zisku, ale stáva sa formou prejavu spoločenskej zodpovednosti.
Ešte pred pár rokmi boli slovné spojenia ako „udržateľný rozvoj“ alebo „spoločenská zodpovednosť“ pre mnohých len prázdnymi pojmami, ktoré zaznievali v diskusiách o európskych dotáciách. Trojpísmenová skratka ESG, ktorá spája ekológiu so sociálnou a spoločenskou zodpovednosťou, sa po prvýkrát objavila len v roku 2005. O 15 rokov neskôr je už zrejmé, že „zodpovedné investovanie“ nie je módnym výstrelkom, ale vývojovým trendom, ktorý naberá na sile.
Historické paralely
Keď v roku 2008 skolabovala investičná banka Lehman Brothers, investori dostali krutú lekciu: manažéri aktívne riadených podielových fondov nedokázali svojich klientov ochrániť pred rozsiahlymi stratami pri páde akciového trhu. Prísľub, že ich straty nebudú vďaka odbornej správe také výrazné, býval tradične vysvetlením toho, prečo je aktívna správa fondov niekoľkonásobne drahšia ako pasívna.
Keď k tomuto budíčku začalo pribúdať čoraz viac presvedčivých dôkazov toho, že z dlhodobého hľadiska nedokážu aktívne riadené fondy prekonávať podstatne lacnejšiu indexovú konkurenciu, investori pochopili, čo majú robiť. Výsledkom bol masívny exodus z tradičných podielových fondov do pasívne riadených. Ten pretrváva dodnes.
Podobným spôsobom, akým kolaps hypotekárnej bubliny v USA a následná finančná kríza pomohli explózii ETF fondov, pomáha aj globálna pandémia koronavírusu ESG fondom. V predchádzajúcich rokoch ich experti spájali zvyčajne s klimatickými zmenami, ktoré by mali v blízkej budúcnosti formovať novú podobu globálnej ekonomiky. Až kým neudrel neviditeľný nepriateľ.
Pred pandémiou dávali investori v ESG fondoch akcent predovšetkým na „E“ (environment) a „G“ (governance). Analytické spoločnosti sa predháňali v spôsobe merania toho, do akej miery je podnikanie tej-ktorej firmy láskavé k životnému prostrediu a či jej riadenie primerane zohľadňuje záujmy všetkých – od akcionárov cez manažérov na nižších a stredných úrovniach až po najvyššie predstavenstvo. Globálna explózia koronavírusu však upriamila pozornosť na „S“ v ESG: sociálne štandardy vo firmách, ich postoj v otázke rodovej rovnosti a riadenie ľudského kapitálu.
Lepšia odolnosť proti výkyvom
Rok 2020 ukázal, že spoločnosti s vysokým ESG skóre dokázali trhovým turbulenciám odolať lepšie ako ostatné. Medzi prvými to ukázala správa americkej spoločnosti Fidelity International, do ktorej bolo zahrnutých viac ako 2 600 spoločností. Akcie firiem, ktoré podľa nej spĺňajú štandardy ESG v najvyššej miere, preukázali lepšiu odolnosť na trhoch nielen vo februári a v marci tohto roku, ale aj počas prvých deviatich mesiacov.
Vyššia výkonnosť ESG lídrov je globálnym fenoménom. Akcie firiem, ktoré sú zastúpené v báze indexu MSCI All Country World Index a sú na hodnotiacej škále ESG najnižšie, stratili v prvom štvrťroku 2020 v priemere 22,1 %. Spoločnosti v tom istom indexe, no s najlepšími ESG známkami, klesli v priemere o 15,6 %. Rozdiel takmer siedmich percentuálnych bodov v období troch mesiacov je zásadný. Ešte väčší rozdiel bol viditeľný na americkom trhu – viac ako 11 percentuálnych bodov.
Zo žiadneho z týchto čísel ešte nevyplýva jednoznačne to, že ESG bude v investičnej evolúcii významným míľnikom. Podľa analýzy Deutsche Bank bol v roku 2018 len pri tretine všetkých globálne investovaných aktív zohľadnený faktor ESG. V blízkom čase by to už však malo byť inak. V budúcom roku by podiel ESG aktív mal vzrásť na 50 % a v roku 2030 by ESG faktory mali byť zohľadňované až pri 95 % všetkých investícií.
Hnacím motorom tejto zmeny by nemala byť len zmena preferencií u tých investorov, ktorí roky považovali výnos za jediné kritérium pri výbere vhodných investícií. Ich vplyv bude, naopak, z roka na rok slabší. Môže za to pokles celkových príjmov tzv. baby-boomerov, teda generácie, ktorá sa narodila v rokoch povojnovej globálnej prosperity.
Ich miesto už teraz preberajú zástupcovia tzv. mileniálov a generácie Z. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o mladých ľudí plných idealistických predstáv, ktorí sa snažia minimalizovať produkovaný odpad, javia slabý záujem o kúpu nových automobilov a je pre nich dôležitý aj ekologický aspekt. No práve tieto generácie by v nasledujúcej dekáde mali zaznamenať viac ako 100-percentný nárast príjmov, ktorých časť bude smerovať takmer výlučne do investícií s visačkou „ESG“.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
