Finančné prešľapy? Robí ich každý

Peniaze majú magickú moc. Podľa niektorých až takú, že ľudia pre ne dokážu robiť čokoľvek. Niektorí dokonca aj pracovať. S pointou jedného z najstarších vtipov o peniazoch môžete, no nemusíte súhlasiť. Magickú moc však peniazom uprieť nemožno. Keď ide o ne, často rozmýšľame spôsobmi, akým neskôr ani sami nerozumieme.

Nasledujúca sonda do iracionality ľudského uvažovania nie je výsledkom akademického výskumu v oblasti behaviorálnych financií. Nie je ani vyčítaná z množstva kníh, ktoré dokonale spochybňujú vlastnosť ľudí rozumne a optimálne sa rozhodovať. Všetky opisované situácie sú odpozorované z reálneho života. Ich spoločným menovateľom je jediná osoba, no jej verzia iracionality bude dôverne známa každému.

Ušetrím centy, prídem o eurá

Mária nečíta veľa kníh a nemôže sa sťažovať ani na to, že by nevedela, ako naložiť s voľným časom. Keď jej však v schránke pristane nový akciový leták z niektorého supermarketu v jej blízkosti, pri káve ho pozorne študuje. Má prehľad o každom aktuálnom výpredaji – či už ide o potraviny, kozmetiku, nepohrdne ani pomôckami do záhrady.

Užíva si zaslúženého dôchodku, a keď nájde zaujímavý výpredaj, naštartuje auto s jediným cieľom: využiť ho, kým sa dá. Onedlho je už každý člen jej rodiny oboznámený s tým, že Mária ušetrila na zvýhodnenej cene múky takmer 80 centov.

Len málokto si dovolí pokaziť radosť, ktorú jej spokojná tvár prezrádza. Stačilo by pritom tak málo. Je pravda, že v neďalekých potravinách, do ktorých by zašla pohodlne aj peši, by rovnakú múku kúpila o čosi drahšie. No na to, aby na nej ušetrila v supermarkete v okresnom meste pár centov, spálila benzín za takmer 5 eur. Nákupný výlet pre ňu nebol ziskovým rozhodnutím, v konečnom dôsledku na ňom stratila.

Podobné tendencie – šetriť v malom, tratiť vo veľkom – majú v reálnom živote množstvo podôb a nemusia súvisieť výlučne s výpredajovými lákadlami. Azda každý už má skúsenosť s lacným tovarom, u ktorého sme boli ochotní prižmúriť oči nad pofidérnou kvalitou výmenou za výhodnú cenu. Len preto, aby sme si nákup po krátkom čase zopakovali – no s kvalitnejším výrobkom.

Výhodný nákup? A čo ďalej?

Aby sme Márii nekrivdili, nie každá výprava za výpredajovými cenami je pre ňu stratová. Na niektoré výrazné zľavy natrafí aj úplnou náhodou. Napríklad na plagáte v nákupnom centre, ktorý sa nedá prehliadnuť.

Takéto „úlovky“ jej niekedy ušetria aj desiatky eur. Skutočný problém má však podobu nenápadnej otázky: Ak sa jej podarí vlastnou šikovnosťou (alebo náhodou) ušetriť takéto sumy, čo je nasledujúci krok?

Pre väčšinu ľudí – a Mária v tomto nie je výnimkou – totiž usporené peniaze nie sú úsporami, ktoré by si poslala na účet v banke alebo doplnila svoju investíciu na akciovom trhu. O čo zaplatila menej pri jednom nákupe, to minie s dobrým pocitom pri druhom. Konečný nákupný sumár je taký, že neusporila nič. Len nakúpila viac.

Navyše, väčšina ľudí vníma výpredajové akcie skreslene. Je totiž zásadný rozdiel, ak si človek kúpi za zvýhodnenú cenu niečo, čo potrebuje a čo by kúpil aj bez ohľadu na výpredaj, a tým, keď je jediným motivátorom kúpy zvýhodnená cena. Kým v prvej situácii by bolo namieste hovoriť o úspore pri nákupe, druhá je v skutočnosti vynúteným míňaním. Ako inak nazvať kúpu niečoho, čo ste pôvodne nechceli kupovať a ani nepotrebovali?

Obetovaná príležitosť môže stáť veľa

Napriek občasnému iracionálnemu správaniu počas výpredajových akcií nie je Mária negramotným používateľom peňazí. Vie, že ak chce ochrániť hodnotu svojich úspor pred znehodnotením alebo ich dokonca znásobiť, musí ich investovať. V tomto presvedčení ju utvrdila aj pani za priehradkou v banke, a aby Mária nestrácala zbytočne čas („Čas sú peniaze!“), hneď jej aj ponúkla podielové fondy, ktorým sa očividne darilo.

Po pár mesiacoch, keď sa jej investícia scvrkla o dvojciferné percento, to však nevydržala a dala si poradiť. Strata nebola malá a každá dobrá rada padne vhod. Odporúčanie dostala vo vlastnej rodine: zrušiť investíciu v podielových fondoch a to, čo zostalo, vložiť do nízkonákladových ETF fondov.

Z banky, ktorá jej podielové listy predala, sa však vrátila s dlhým nosom. Svoje úspory ponechala tam, kde boli predtým. „Pani mi vysvetlila, že by bola chyba vybrať peniaze práve teraz. Trhy sa už vraj otáčajú, mali by ísť nahor,“ vysvetlila. Jej aktuálnym zámerom je počkať, kým trhy nestúpnu natoľko, že si bude môcť vybrať z podielových fondov toľko, čo do nich vložila.

Ani v tomto smere nie je jediná, kto uvažuje podobne. Problém je v tom, že ak sa o niekoľko mesiacov Mária naozaj dočká vytúženého momentu, nebude na tom rovnako ako na začiatku celej investície. Do úvahy je totiž potrebné brať aj to, akú hodnotu by investované úspory mali, ak by s nimi urobila to, čo pôvodne zamýšľala, a investovala by ich do akciových ETF fondov. Len počas posledných mesiacov narástli akciové trhy o dvojciferné percento a tento zisk by Márii nielen vymazal stratu z pôvodnej investície, ale úspory aj zhodnotil.

Podobné príklady iracionálneho uvažovania ponúka život v mnohých podobách. Niektoré lekcie pochopíme rýchlo, iné potrebujú čas. Všetky opisované situácie však ukazujú, že pri bežných finančných rozhodnutiach nie je potrebné špeciálne vzdelanie. Zdravý rozum a krátke zamyslenie dokážu divy.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK