FINANČNÝ DOSAH KRÍZY POCÍTILI DVE TRETINY DOMÁCNOSTÍ SLOVÁCI POCHOPILI DÔLEŽITOSŤ REZERVY

Tento rok nám viac ako inokedy ukázal, aké je dôležité rozumieť financiám. Krízové obdobie pandémie odhalilo viaceré slabé finančné miesta domácností, ako aj ich silné stránky. I napriek tomu, že korona zatiaľ významne nezasiahla životnú úroveň Slovákov, negatívny vplyv na domáce rozpočty pocítili až dve tretiny domácností. Exkluzívny prieskum agentúry FOCUS pre Nadáciu PARTNERS, pri príležitosti Dňa finančnej gramotnosti, ktorý pripadá na 8. septembra, potvrdil fakt, že ľudia a rodiny, ktoré boli finančne pripravené na krízu, ju znášajú omnoho lepšie, až bez problémov.

Náročné korona obdobie, ako aj celková situácia v tomto roku majú vplyv na osobné a rodinné financie. Výsledky nedávneho prieskumu agentúry Focus[1] poukazujú na štyri hlavné oblasti, v ktorých sa museli domácnosti prispôsobiť a zmeniť svoje finančné správanie:

1. Slováci sú opatrnejší v nákupoch – tvrdí to 60 % opýtaných, pričom z nich až 9 z 10 menej nakupujú nepotravinové položky. Približne polovica z nich odložila plánované nákupy do domácností, znížila výdavky na potraviny a prehodnotila investície do nákupu či rekonštrukcie bytu či domu.
2. Pocítili zníženie príjmu v domácnosti – a to nielen v dôsledku nižšej mzdy, ale aj straty zamestnania či poklesu iných príjmov. Takúto situáciu zažívajú viac ako dve pätiny opýtaných.
3. Zvýšili sa výdavky domácnosti, s ktorými nepočítali – tvrdí to tretina Slovákov a ako dôvod označujú fakt, že boli a stále sú rodiny viac doma, alebo ľudia pracujú z domu. Približne 70 % domácností, ktorým sa zvýšili výdavky, ich vynaložilo na zabezpečenia bežného chodu domácnosti a  výdavky na ochranu zdravia. Pätina takýchto domácností (do 20 %) uviedla nárast výdavkov súvisiacich s domácou školou, prácou z domu, do športových položiek či na online zábavu.
4. Až takmer tretina respondentov deklarovala, že museli siahnuť na finančné produkty v bankách. Väčšina z týchto respondentov (81 %) musela siahnuť na úspory v banke, ktoré mali či už na bežnom, alebo sporiacom účte. Necelá pätina opýtaných (18 %) požiadala o odklad splátky hypotéky, viac ako desatina (14 %) o odklad splátky spotrebného úveru a 8 % o odklad lízingu.

„I napriek tomu, že pandémia má viac alebo menej negatívny dosah na dve tretiny domácností, celkovo Slováci hodnotia, že sa im životná úroveň zatiaľ dramaticky nezmenila, avšak ani v najbližšom horizonte neočakávajú zlepšenie či zmenu,“ spresňuje výsledky prieskumu Martin Slosiarik, sociológ agentúry Focus.

KORONA ODHALILA SILNÉ A SLABÉ FINANČNÉ STRÁNKY SLOVÁKOV

Krízové a náročné obdobia v mnohých oblastiach, nielen vo financiách, odhalia najcitlivejšie miesta v hospodárení a vyzdvihnú tie silné. Na základe prieskumu, ako aj na základe skúseností odborníkov na financie môžeme vcelku jasne povedať, aké sú silné a slabé finančné stránky Slovákov. „Slabé finančné stránky, ktoré korona ešte viac odkryla alebo oslabila, sú nedostatočný prehľad o príjmoch a výdavkoch domácnosti, odkladanie splátok úverov, aj keď to nebolo nevyhnutné, prečerpávanie kreditných kariet a ich nesplácanie, ako aj nevyužívanie investičných príležitostí. Najvypuklejším problémom sa ukázala takmer úplná absencia finančnej rezervy Slovákov,“ vymenúva finančné nedostatky Andrea Straková, odborníčka na financie z PARTNERS GROUP SK, a zároveň dopĺňa aj naše silné miesta: „Medzi silné finančné stránky určite môžeme zaradiť disciplínu a promptné reagovanie na vzniknutú situáciu. V prípade potreby sa uskromníme v spotrebe a vo výdavkoch domácností a začíname viac finančne plánovať. Štatistiky potvrdili, že menej využívame úvery a prvé lastovičky využili krízu na investovanie.“

KRÍZA PRAJE PRIPRAVENÝM

Prieskum potvrdil, že tie domácnosti, ktoré boli finančne pripravené na krízu, ju znášali omnoho lepšie, až bez problémov. „Práve krízové obdobia sú dôležité na poučenia z chýb a našich slabých finančných stránok, a naopak, sú optimálne pre čo najlepšie využitie našich silných stránok,“ tvrdí Andrea Straková. Na odstránenie slabých stránok odporúča dodržiavať IDEÁLNE FINANČNÉ MIERY 10 : 20 : 30 : 40. Tie sa oplatí dodržiavať aj pri silných finančných stránkach, avšak rozvíjať ich ešte viac je vhodné neustálym finančným plánovaním.

10 = FINANČNÁ REZERVA – ALFA A OMEGA ZDRAVÝCH RODINNÝCH FINANCIÍ

Finančná rezerva je najdôležitejším a nevyhnutným prvým krokom na zlepšenie rodinnej finančnej situácie. Na finančnú rezervu by sme si mali odkladať 10 % z príjmu a jej správnu výšku tvorí až 6-násobok mesačného príjmu v domácnosti.

Tvorba optimálnej finančnej rezervy je u Slovákov dlhodobým problémom. Až tri štvrtiny Slovákov si tvoria nedostatočnú rezervu, pričom pätina ju nemá vôbec. Väčšina Slovákov, až 82 %, si však počas korony jednoznačne uvedomila, že finančná rezerva domácnosti vo výške polročného platu je nevyhnutná. „Aktuálny prieskum finančného správania Slovákov ukázal, že domácnosti s vytvorenou finančnou rezervou museli robiť oveľa menšie zásahy do bežného chodu domácnosti ako tie, ktoré dostatočnú rezervu nemali,“ hovorí Andrea Straková. Zároveň dodáva: „Respondentov, ktorí uviedli, že majú dostatočnú finančnú rezervu, sa výrazne menej dotkli škrty v nákupoch, vo výdavkoch či odklady splátok.“

Podľa prieskumu sa odklad plánovaných nákupov najmenej dotkol práve tých, ktorí majú rezervu vo výške 6- a viacnásobku (30 %), a potom stúpal až na 52 % u tých, ktorí majú rezervu menej ako 2-násobku. Zaujímavé zistenia tiež priniesla kategória odkladu splátok či nových pôžičiek. „Zatiaľ čo medzi ľuďmi s dostatočnou finančnou rezervou si splátky odložili len 3 %, medzi ľuďmi bez finančnej rezervy to bolo až 16 %. Nové pôžičky si brali podstatne častejšie ľudia bez finančnej rezervy (20 %), čím pravdepodobne roztočili alebo ďalej roztáčajú finančnú špirálu splácania existujúceho dlhu ďalším dlhom. Medzi ľuďmi s optimálnou finančnou rezervou to bolo len percento,“ uvádza Martin Slosiarik z agentúry Focus. 

20 = INVESTOVANIE NA DLHODOBÉ FINANČNÉ CIELE

Podľa odborníkov práve krízové časy nahrávajú investovaniu a investíciám. „Trhy majú tendenciu zhruba dve tretiny svojho času rásť. Ak niekto dlho váha s investovaním, prichádza o značné zhodnotenie svojich úspor a o roky, keď sa mu investície môžu zhodnotiť,“ tvrdí Maroš Ovčarik, analytik Finančného kompasu. Dlhodobé investovanie sa pritom začína od horizontu minimálne piatich rokov, no čím dlhšie si investované peniaze investor nevšíma, tým zaujímavejšie zhodnotenie v čase mu investícia prináša. Podľa prieskumu využili obdobie koronakrízy na investovanie len nízke 2 %  respondentov. Viac ako tretina z nich investovala do podielových a ETF fondov, štvrtina do akcií a dlhopisov, prípadne do neštandardných spôsobov investovania, ako sú drahé kovy a bitcoiny. Slováci, ktorí investovali, investovali pravidelne – pričom štvrtina v sume do 50 eur mesačne a viac ako polovica sumu od 50 do 100 eur.

30 = MAXIMÁLNA VÝŠKA ÚVEROV

„Ideálny stav domácnosti je, ak nemá žiadne spotrebné úvery, pôžičky a rovnako ani nenakupuje na splátky. Ak sa pôžičke či úveru nedá vyhnúť, výška mesačnej splátky nesmie presiahnuť 30 percent príjmov domácnosti,“ upozorňuje Andrea Straková. Domácnosť tak dokáže udržať financie na uzde aj v kritických časoch. Podľa Maroša Ovčarika sa tempo zadlžovania slovenských domácností od marca, keď vrcholila koronakríza, mierne spomalilo. „Celková výška čerpaných úverov v slovenských bankách medziročne spomalila z 8,26 % (priemer za 1Q/2020) na aktuálnych 7,06 % v júli. Z pohľadu miery nesplácania rôznych typov úverov sú na tom dlhodobo najhoršie kreditné karty. Zatiaľ čo pri viacerých typoch úverov je trend nesplácaných úverov klesajúci, delikvencia kreditných kariet je najhoršia a stále sa zhoršuje,“ opisuje Maroš Ovčarik.

Počet všetkých žiadostí o odklady splátok dosiahol podľa posledných známych údajov počet 151 919 ks (fyzických osôb) a 8 190 (právnických osôb). Ako by mali postupovať tí, ktorí boli medzi nimi? Podľa odborníčky hlavnú úlohu zohráva návyk. „Ak sme si dali odklad, a neboli sme úplne v situácii bez príjmu, rozhodujúce je, čo sme s voľnými prostriedkami urobili. Ak sme si ich odkladali a dotvárali rezervy, žiadna veľká zmena nás nečaká, presmerujeme peniaze tam, kam patria,“ tvrdí Andrea Straková. Problém skôr vidí u tých, ktorí mali voľné zdroje a tieto financie míňali. „V tomto prípade odporúčam začať čím skôr s odkladaním takej sumy, aké máme splátky. Cieľom je vytvoriť si opätovne návyk,“ radí odborníčka. Dôležitým krokom je tiež začať sa pripravovať na obnovenie splácania tým, že si domácnosť začne odkladať platbu vo výške úverov. Tí, ktorí mali naozaj znížené príjmy a ich situácia sa nezmenila, môžu po skončení „covid odkladu“ požiadať banku o štandardný odklad splátok. „Tento odklad však už bude plne evidovaný v úverovom registri, negatívny zápis môže významne skomplikovať žiadosť o úver v budúcnosti,“ varuje odborníčka.

40 = BEŽNÁ SPOTREBA

Na bežnú finančnú spotrebu v domácnosti by sme si mali vyčleniť maximálne 40 percent z mesačných príjmov rodiny. Spotreba pritom býva najčastejšou oblasťou, kde zvyknú Slováci v bežnom režime skĺznuť. „Zdá sa, že v krízových chvíľach si Slováci vedia vstúpiť do svedomia a utiahnuť opasky. Podľa prieskumu zareagovali slovenské domácnosti vcelku disciplinovane a aj veľmi promptne. Výdavky prispôsobili krízovému režimu a zmenenej situácii v rodinnej kase,“ dodáva Andrea Straková.

[1] Focus reprezentatívny dotazníkový prieskum pre Nadáciu PARTNERS realizovaný v júni 2020 na vzorke 1 009 ľudí.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK