FIRE: Finančná nezávislosť v mladom veku
Kedy by ste mohli odísť do dôchodku? Odpoveď závisí od toho, koho sa spýtate. Ak po tom však naozaj túžite, pokojne aj v tridsiatke. Stať sa finančne nezávislým a odísť do dôchodku v mladom veku nie je ilúzia, ktorú by sa ľuďom snažili predávať finančné domy. Počet ľudí, ktorým sa to darí, stúpa každý rok.
Nie vďaka tomu, že by rozprávkovo zbohatli na burze či náhle zdedili milióny. K finančnej slobode sa dostávajú vďaka modernej forme asketizmu, ktorý už stihol prerásť do globálneho hnutia. Jeho názov – FIRE – je skratkou štyroch anglických slov, ktoré definujú cieľ: Financial Independence, Retire Early (v preklade finančná nezávislosť, predčasný dôchodok).
Nová finančná rovnica
Tradičný recept na zabezpečenie solídneho dôchodku je jednoduchý. Treba začať vytvárať úspory, čím skôr, tým lepšie. Dlhodobým investovaním ich zhodnocovať a vytvoriť si tak dostatočne veľký vankúš na to, aby sa odchod do penzie nestal finančnou morou.
Fanúšikovia myšlienky FIRE majú však odlišný recept. Zo svojich príjmov si na budúci dôchodok neodkladajú len ich malú časť, ale väčšinu. Nie s cieľom nasporiť milióny a potom už žiť len z investícií, ale s ambíciou vytvoriť takú sumu úspor, aby výnosy z nich postačovali na zaplatenie výdavkov.
Aká suma však dokáže zabezpečiť luxus predčasného odchodu do dôchodku? Základná finančná rovnica priaznivcov hnutia FIRE je priamočiara: Pokiaľ si dokážete nasporiť 25-násobok svojich ročných výdavkov, po dosiahnutí tejto méty môžete každý rok vyberať 4 % zo svojich investícií bez strachu z toho, že miniete celé svoje úspory. Ak by vaše výdavky predstavovali mesačne napríklad 1 000 eur, podľa tejto rovnice by ste na dosiahnutie svojej finančnej nezávislosti potrebovali sumu 300 000 eur.
Hnutie FIRE nemá organizované štruktúry, no pre väčšinu z jeho priaznivcov je neoficiálnym guru 44-ročný Peter Adeney. Kanaďan žijúci v USA odišiel do predčasného dôchodku ešte v roku 2005, vo veku 30 rokov. O svojej ceste k finančnej nezávislosti začal písať blog, vďaka ktorému sa stal známym ako Mr. Money Mustache, pán s fúzmi a peniazmi.
Odísť extrémne skoro do dôchodku mu umožnil aj fakt, že ako softvérový inžinier mal nadpriemerné príjmy. Vďaka nim, vrodenému odporu k zbytočným výdavkom a rozumnej investičnej stratégii mu k finančnej nezávislosti stačilo 600-tisíc dolárov. Jeho blog patrí dnes medzi najnavštevovanejšie internetové stránky vo svete financií, a aj keď písanie textov považuje za hobby, i to mu generuje pravidelný príjem od sponzorov. Súčasťou blogu je aj aktívne diskusné fórum, vďaka čomu sa stal aj alternatívnym finančným poradcom, ktorého vyhľadávajú predovšetkým mladí ľudia a mileniáli.
Príjem nerozhoduje
Príbeh P. Adeneyho inšpiruje k dosiahnutiu finančnej nezávislosti mnohých, dodáva však muníciu i jeho kritikom. Tí poukazujú predovšetkým na to, že populárny bloger mal ako programátor nadštandardné príjmy, vďaka čomu si mohol v relatívne krátkom čase vytvoriť dostatočné úspory na predčasný odchod do dôchodku.
Takáto kritika môže znieť ako legitímna. Bohatým sa určite ľahšie sporí ako ľuďom s nízkymi príjmami. No stačí sa opäť pozrieť na základnú rovnicu priaznivcov hnutia FIRE – žiadna výška príjmu v nej nie je.
Na čom potom záleží? Na tom, čo je súčasťou rovnice: na výdavkoch. Ak niekto zarobí mesačne 3 000 eur a rovnakú sumu pravidelne aj minie, nie je bohatší ako človek s polovičným príjmom, ktorý dokáže mesačne usporiť 200 eur.
Ďalší dôležitý, no často prehliadaný fakt: predčasný dôchodok nie je dôchodkom, ako ho chápeme v našich zemepisných šírkach. Na Slovensku – ale i vo väčšine ekonomicky vyspelých krajinách – je dôchodok tradične vnímaný ako životný „bod zlomu“, keď ľudia prestávajú pracovať úplne. „Musel som si zmeniť definíciu dôchodku. Pre mňa to neznamená slobodu od práce a ďalších aktivít. Nie je to polihovanie na gauči alebo prechádzky po golfovom kurte. Je to sloboda robiť to, čo robiť chcem, a venovať sa veciam, ktoré mi dávajú zmysel bez toho, aby som pritom musel myslieť na problémy v práci. Keď sa starám o syna, nik mi to nezaplatí. Napriek tomu je to moja najdôležitejšia práca,“ vysvetľuje P. Adeney.
Snaha o život s minimálnymi nákladmi má aj pozitívny sociálny rozmer. Vedie k vytváraniu komunít ľudí, ktorí sa snažia vzájomne sa podporovať a pomáhať si v štýle zdieľanej ekonomiky. Ak niekto potrebuje pri renovácii domu navŕtať do múrov zopár dier, nemusí si hneď kupovať nové náradie, ktoré už po pár hodinách nebude potrebovať. Náradie si môže požičať. Snaha viesť úsporný život tak môže priniesť benefity, ktoré si možno len ťažko kúpiť. Bez ohľadu na výšku príjmov.