Garancie pri investovaní? Dobre znejú, zle fungujú
Druhý pilier sa zrejme vráti späť v čase, na pretrase sú opäť krátkodobé garancie v dôchodkových fondoch.
Stačil jediný blog a správcovia dôchodkových úspor v druhom pilieri začiatkom marca okamžite spozorneli. Stačilo, že v ňom padla zmienka o možnosti opätovného zavedenia garancií vo všetkých typoch dôchodkových fondov.
A to, že pod úvahou bol podpísaný štátny tajomník rezortu práce, ktorý diktuje podmienky fungovania systému dlhodobého sporenia na dôchodok.
Na prvé počutie by to mohol byť krok, ktorý by sporiteľom v druhom pilieri mal pomôcť. „Úplne by nám malo stačiť, aby sme zaviedli povinnosť dôchodkových správcovských spoločností garantovať výšku vkladov, plus nejaký primeraný výnos na päťročnej báze v každom z fondov, čiže aj v akciovom a indexovom,“ naznačil vo svojich riadkoch autor blogu.
V diskusiách na sociálnych sieťach a ani v médiách však nenašiel jediného spojenca. Čo môže byť zlé na garantovaní výnosu pri zhodnocovaní takých dôležitých úspor, akými sú úspory na penziu?
Dôvodov je viacero.
Akcie zarobia najviac, cenou za výnos sú výkyvy trhov
Prvým by mohlo byť nešťastné vnímanie dlhodobých investícií, medzi ktoré patria peniaze v dôchodkových fondoch.
Druhý pilier je primárne určený pre ľudí, ktorí v ňom majú šancu reálne sporiť a investovať počas dostatočne dlhého obdobia. Pre mladých ľudí je to približne 40 – 45 rokov, pre starších sporiteľov o čosi menej.
Ideálnym spojencom pri takom dlhom investičnom horizonte sú akcie. S vysokou pravdepodobnosťou dokážu počas desiatok rokov nielen prekonať infláciu, ale investované úspory aj reálne zhodnotiť.
Výhodou akciových investícií je dlhodobo rastúci trend. Ceny akcií sú dnes podstatne vyššie, ako boli pred 20 alebo 40 rokmi, a to isté bude o nich zrejme možné povedať aj o ďalšie desaťročia neskôr. Problém je v tom, že investovať na 40 rokov nie je to isté ako 40-krát po sebe investovať na obdobie jedného roka.
Počas jediného roka sa na akciových trhoch môže stať čokoľvek. Stačí sa pozrieť na posledné obdobie. V roku 2022 poznali ceny akcií jedinú cestu: nadol. Na vyspelých trhoch sa investori museli zmieriť s pätinovými stratami.
Už v nasledujúcom roku sa nálada na svetových burzách otočila a akcie vymazali všetky predchádzajúce poklesy. Takéto výkyvy nie sú defektom akciových investícií, za schopnosť prečkať ich sú investori odmenení výnosmi, ktoré dlhodobo predstavujú okolo 8 až 10 % ročne.
Ak sa na akciový trh pozeráte s nadhľadom desiatok investovaných rokov, je váš spojenec. Počas krátkych období sa však správa ako zlodej pokojného spánku.
Čo je reálne očakávať?
Ako by sa druhý pilier, ktorý je nastavený na dlhodobé investovanie, zmenil, ak by doň pribudli aj krátkodobé garancie?
Logickým krokom správcov dôchodkových úspor (DSS) by bola zmena investičných stratégií. Akcie by vzhľadom na svoj charakter boli zrejme nahradené takými typmi investícií, ktoré nepodliehajú až takým výkyvom, ako napríklad akciové indexy. Také investície skutočne existujú, ale ich odvrátenou stranou je to, že dlhodobo nezabezpečia obvykle ani výnos na úrovni inflácie.
Nie je to len teoretická úvaha. Sporitelia v druhom pilieri už podobnú skúsenosť majú. V roku 2009, krátko po tom, ako globálna finančná kríza zrazila ceny akcií prudko nadol, boli v sporení na dôchodok zavedené podobné garancie.
Reakciou DSS bol masívny výpredaj všetkých riskantnejších investícií v akciách. Ak by totiž padli ešte nižšie, nový systém garancií by znamenal nemalé finančné sankcie, ktoré by museli doplatiť z vlastných účtov. V extrémnom prípade by to mohli byť sumy, ktoré by pre niektorých znamenali existenčné riziko.
S novými garanciami sa však sporitelia mohli len prizerať tomu, ako sa akciové trhy spamätávajú z krízy a vracajú nahor. Ich predchádzajúci pokles im priniesol straty, z nárastu však neprofitovali vôbec. V dôchodkových fondoch už neboli prakticky žiadne akciové investície.
Česká skúsenosť nepresvedčila
Negatívnu skúsenosť s tým, čo môžu spôsobiť požiadavky na krátkodobé garancie pri dlhodobých investíciách, nemá len Slovensko. Podobnou cestou si prešiel aj systém penzijného pripoistenia v Českej republike. Ten je ekvivalentom tretieho piliera na Slovensku.
Od fondov v systéme českého penzijného pripoistenia zákon vyžaduje takú investičnú stratégiu, aby ani v jednom kalendárnom roku nedosiahli stratu. Výsledkom je extrémne konzervatívny a opatrný prístup investičných manažérov týchto fondov – a výnos okolo nula percent. Požiadavka na garantovanie výnosu v praxi znamená garanciu nulového zhodnotenia. Po započítaní vplyvu inflácie je výsledkom reálne znehodnocovanie úspor v takýchto fondoch.
Skúsenosť s tým, aký vplyv môžu mať garancie na výnosy, viedla Česko k upusteniu od ich vyžadovania. Z investičnej lekcie sa poučili. Je možné, že druhý pilier na Slovensku ju bude musieť dostať opakovane.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
