INFLAČNÝ ÚČET SLOVENSKEJ DOMÁCNOSTI: KOĽKO SLOVENSKÁ DOMÁCNOSŤ STRATÍ REÁLNE NA INFLÁCII?

Májová medziročná miera inflácie na úrovni 12,6 % priniesla nové maximá. Slovenské domácnosti si tak siahnu do vrecka ešte hlbšie. Z pohľadu zdravých financií rekordným zdražovaním trpí ako bežná spotreba, tak aj hodnota úspor, príprava na dôchodok, či schopnosť splácať hypotekárny úver. Odborníci na financie z PARTNERS a analytik z Finančného kompasu vystavili slovenským domácnostiam inflačný účet. Podľa neho domácnosť s priemerným príjmom môže ročne stratiť vyše 4 175 eur, čo je takmer 348 eur mesačne.

Vysoké zdražovanie pociťujú naše domácnosti najmä pri drahších potravinách, energiách, v službách alebo v doprave. No okrem toho zanecháva rekordná inflácia na osobných financiách dlhodobejšie škody. „Značné straty pocítia domácnosti aj pri životných úsporách, ktoré držia na bežných a sporiacich účtoch, či termínovaných vkladoch. Zdražovanie sa ich dotkne z dlhodobého hľadiska aj pri hypotekárnych úveroch,“ upozorňuje Maroš Ovčarik, odborník na investovanie z PARTNERS.

ZO ŽIVOTNÝCH ÚSPOR UKROJÍ INFLÁCIA 1 394 EUR ROČNE

Dlhodobým problémom, a z pohľadu odborníkov aj nelogickým, je celková suma 43,5 miliardy eur, ktorú si Slováci držia v bankách na vkladových produktoch. „Počítame, že domácnosť zložená z dvoch dospelých ľudí s priemerným príjmom 922 eur v čistom, môže držať v rezerve a na životných úsporách v bankách na bežných a sporiacich účtoch približne 11 064 eur. Miera úrokov na vkladových produktoch však ani zďaleka nekopíruje rastúcu infláciu. Ak počítame s aktuálnou mierou inflácie na úrovni 12,6 %, hodnota úspor po jednom roku tejto domácnosti bude až o 1 394 eur nižšia,“ varuje Maroš Ovčarik. Výrazne tak odporúča presunúť časť úspor do investičných produktov. 

STRATY NA ÚSPORÁCH ZNÍŽIA ROZUMNÉ INVESTÍCIE 

K investovaniu majú slovenské domácnosti stále vlažný vzťah. Podľa prieskumu Nadácie PARTNERS a agentúry Focus z augusta 2020 reálne investuje len 14 % Slovákov. Znamená to, že až 86 % ľudí svoje peniaze nezhodnocuje. „Pri súčasnej situácii na finančných trhoch a pri takmer nulovom zhodnotení na sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch, je investovanie jedinou cestou, ako ochránite svoje peniaze,“ upozorňuje odborník. Rozumne nastavené investičné portfólio by pritom malo obsahovať štyri základné zložky, ako sú hotovosť a peňažný trh, dlhopisy, akcie a alternatívne investície. Každá z nich by mala byť zastúpená s ohľadom na investičnú stratégiu sporiteľa. Tá závisí od cieľa investovania, investičného horizontu a rizika, ktoré je investor ochotný znášať. Hotovosť a peňažný trh sú dôležité z pohľadu likvidity, teda peňazí, ktoré sú ľuďom k dispozícii ako krátkodobá finančná rezerva. „Zdravé investície obsahujú kombináciu dlhopisov a akcií. Platí pritom, čím dlhší investičný horizont, tým väčšia by mala byť najmä akciová zložka. Pri investičnom horizonte päť rokov tvoria dominantnú zložku dlhopisy (cca 80 %). Pri investičnom horizonte 15 rokov je pomer akcií a dlhopisov opačný,“ dopĺňa Maroš Ovčarik.

PREDRAŽUJÚ SA AJ HYPOTÉKY

Ďalšou oblasťou, ktorá sa podpíše na rozpočtoch domácností, sú narastajúce poplatky pri úveroch, hypotékach, bankových produktoch, ale aj pri cene nehnuteľností. Podľa analytika Mateja Dobiša z Finančného kompasu cena nehnuteľností oproti minulému roku narástla o 23,3 %. Znamená to, že aj  hypotekárne úvery budú pre domácnosti značnou záťažou. „Inflácia nepôsobí na úrokové sadzby v bankách priamo, patrí však medzi sledované ukazovatele pre centrálnu banku, ktorá svojím nástrojom zvyšovania základnej úrokovej sadzby dokáže v komerčných bankách spôsobiť ich zdražovanie. Aj keď ECB prvé zvýšenie sadzieb ešte len avizuje na júl 2022, banky už preventívne svoje sadzby upravili,“ vysvetľuje analytik.  

Úrokové sadzby sa podľa analytika hýbali v júni 2021 smerom dole a na slovenskom bankovom trhu prebiehal ťažký zápas o klienta, formou nízkych a ešte nižších úrokových sadzieb. Prvá úprava sadzieb prišla až štyri dni pred koncom januára 2022. Odvtedy ponuky rástli naprieč všetkými bankami. „Navyšovanie nebolo skokové, bolo v rozmedzí 0,20 % až 0,30 %. Sadzby však jednotlivé banky upravovali v niektorých prípadoch dokonca šesť krát, navýšenie je teda o cca 1,5 % medziročne vyššie. Dve banky ešte v tomto čase ponúkali hypotekárny úver vo výške 100 000 eur na 10 rokov za 0,99 %. Dnes už štyri banky na trhu ponúkajú túto istú fixáciu s úrokom nad 3 %,“ uvádza Matej Dobiš. Priemerná výška hypotéky slovenskej domácnosti je pritom 90 000 eur. Rozdiel na mesačnej splátke pri zvýšení úrokovej miery z 1 % na 3 % tak predstavuje približne 97 eur.  

DOMÁCNOSTI ZASKOČILA POCITOVÁ INFLÁCIA

Plnú silu rekordnej inflácie pocítili domácnosti najmä pri bežnej spotrebe, nakoľko rástli ceny vo všetkých sledovaných oblastiach spotrebného koša. Ceny potravín boli medziročne drahšie až o 16 %, náklady na bývanie, ktoré spravidla tvoria najvyšší podiel vo výdavkoch domácností, až o 15,6 %, za pohonné hmoty si domácnosti priplácali medziročne o 36,8 % viac. „Domácnosti musia počítať s približne 100-eurovým navýšením výdavkov pri spotrebe. Vieme pritom, aké ťažké je požiadať o 100-eurové zvýšenie čistého príjmu. No práve k tomu by museli pristúpiť, ak by si chceli udržať životnú úroveň len v oblasti bežných výdavkov,“ tvrdí Peter Gurecka, PARTNERS odborník na osobné financie. Zároveň upozorňuje na rast tzv. pocitovej inflácie, ktorá sa prejavuje najvýraznejšie pri položkách, ktoré nakupujeme opakovane a často. „Pri týchto položkách sme citlivejší a infláciu pociťujeme dvoj až trojnásobne vyššie oproti skutočným údajom. Potraviny, náklady na bývanie a doprava sú v reálnom živote ťažšie ovplyvniteľné výdavky, ktoré nevieme presunúť do budúcnosti, alebo úplne vyradiť z nášho spotrebného koša. A to je ďalší dôvod, prečo bude pocitová inflácia rásť,“ varuje odborník a vyzýva domácnosti k väčšej ostražitosti pri výdavkoch. „Je to ideálny dôvod na vytvorenie nových finančných návykov, ktoré nám pomôžu v jednotlivých oblastiach finančného života ušetriť,“ dodáva.

DÔCHODCOVIA POCÍTIA DOPADY INFLÁCIE EŠTE VÝRAZNEJŠIE

Index spotrebiteľských cien sa v máji 2022 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov 12,5 %, za nízkopríjmové domácnosti o 12,7 %, za domácnosti dôchodcov o 13,5 %. Spotrebný kôš vybraných skupín domácností, ako sú napríklad dôchodcovia, je podľa Petra Gurecku ešte viac vystavený následkom inflácie a kľúčové položky, ako nárast cien potravín a nákladov na bývanie, môžu spôsobiť skutočný spotrebný šok a teda výrazný nárast bežných životných nákladov. „Potraviny a náklady na bývanie pri tejto skupine obyvateľstva tvoria takmer 60 % spotrebných výdavkov, pri ľuďoch s nižším ako priemerným dôchodkom je to dokonca ešte viac,“ uzatvára. 

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK