Investičné mýty pod drobnohľadom
Bojíte sa investovať? Väčšina Slovákov áno. Dôvodov, prečo je tomu tak, je viacero. Veľa z nich však patrí do ríše mýtov. Osvojili sme si ich ako dobre znejúce výhovorky. Na prvé počutie sú logické, dávajú zmysel. Tri z nich sa pokúsime vyvrátiť.
Bojíte sa investovať? Väčšina Slovákov áno. Dôvodov, prečo je tomu tak, je viacero. Veľa z nich však patrí do ríše mýtov. Osvojili sme si ich ako dobre znejúce výhovorky. Na prvé počutie sú logické, dávajú zmysel. Tri z nich sa pokúsime vyvrátiť.
Ak by na konci roka 2015 prestúpila z garantovaných dôchodkových fondov do indexových len pätina sporiteľov v druhom pilieri, o rok neskôr by ich úspory na penziu boli vyššie o viac ako 100 miliónov eur. Jeden z mála príkladov toho, aké účty platíme za to, že sa bojíme investovať. Nahovárame si, že „tomu“ nerozumieme, že ide o riskantné rozhodnutie. Čo z toho obstojí ako fakt?
Výhovorka č. 1: Nerozumiem, ako to funguje
Čo viete o elektromagnetickom žiarení s frekvenciou 2 450 MHz? Ak takáto elektromagnetická vlna zasiahne vhodnú elektricky nabitú látku, rozkmitá ju. Keď zasiahne molekulu vody, pohne s ňou. Pohybujúce sa molekuly do seba narážajú a dochádza k ich vzájomnému treniu. Dipóly pri rýchlo sa meniacom striedavom elektrickom poli nestíhajú sledovať tieto zmeny a pri zmene polohy musia prekonávať odpor, ktorý je spojený so stratou energie. Tá sa premieňa na teplo.
Pokiaľ netušíte, o čom boli predchádzajúce riadky, nik vám to nebude mať za zlé. Opisovaný jav bez problémov spoznajú fyzici alebo absolventi technických odborov, no dôverne ho poznáte aj vy. Spomínané elektromagnetické žiarenie vyvoláte pri každom spustení mikrovlnnej rúry. Využívame ju bez toho, aby sme dôkladne poznali všetky zákonitosti jej fungovania. To isté platí aj pri investovaní. Aby ste využili jeho benefity, nemusíte celé dni sedieť nad matematickými rovnicami alebo skúmať časové rady rôznych makroekonomických indikátorov či analyzovať výročné správy firiem. Musíte však spraviť prvý krok – a začať ho reálne využívať.
Výhovorka č. 2: Investície do akcií sú rizikové
Možno máte v pamäti správy o prudkom prepade cien akcií počas finančnej krízy. Keď trhy zasiahne panika, dokážu vyvolávať skutočné zdesenie. Ak vystihnete nesprávny okamih, o rok neskôr môže byť hodnota vašich úspor nižšia aj o dvojciferné percento.
No kým v priebehu jedného či dvoch rokov (výnimočne dlhšie) môžu trhy prepadnúť pesimizmu, v dlhodobom horizonte majú rastúcu tendenciu. Pokiaľ máte úspory a chcete ich investovať na krátke obdobie (napr. na rok), rútite sa do relatívne vysokého rizika. Pri investovaní v dlhšom časovom horizonte to však už neplatí. Skôr naopak: čím dlhšie obdobie investovania, tým nižšia pravdepodobnosť toho, že ceny akcií budú na jeho konci nižšie ako na začiatku. Až do tej miery, že pri investičnom horizonte presahujúcom tri desaťročia možno o akciách hovoriť ako o najbezpečnejšej forme investovania.
Výhovorka č. 3: Môžem prísť o všetky peniaze
Na akciových trhoch nie je problém nájsť príklady skrachovaných firiem. Jedným z najznámejších bol americký Enron, ktorý so svojím biznisom pripravil o dôchodkové úspory tisícky zamestnancov. Teoreticky možno skutočne prísť o všetky peniaze. Pokiaľ ich človek všetky staví na jedinú kartu.
Tomuto riziku sa možno vyhnúť jednoducho. Investovať nie do jednej, ale desiatok, prípadne stoviek rôznych firiem. Presne to robia diverzifikované podielové alebo indexové fondy. Žiadny z nich nie je vystavený riziku toho, že niektorá z firiem sa ukáže ako fatálny investičný omyl. Riziko je rozložené do množstva rôznych akcií, čo eliminuje riziko investičného vabanku. Prísť v takomto fonde o všetky peniaze je vylúčené. Jedinou teoretickou možnosťou, keď by investori mohli vo fondoch prísť „o všetko“, je situácia, že by všetky firmy, všetky ich výrobky, služby, technológie, aktíva nemali už žiadnu hodnotu. Rovnako ako peniaze. Tento scenár však patrí do sféry predstavivosti hollywoodskych filmárov.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
