Investovať alebo splatiť úver?

Dilemu, ktorú priniesol nárast sadzieb pri úveroch, možno vyriešiť pomerne jednoducho.

Výrazný pokles na akciových trhoch a citeľný nárast úrokových sadzieb stavia mnohé domácnosti pred finančnú dilemu: Čo s úsporami? Využiť ich na mimoriadnu investíciu, alebo použiť na predčasné splatenie hypotéky?

Zlou správou je, že neexistuje žiadne univerzálne odporúčanie. Tou dobrou je však to, že aj v takejto situácii sa možno dobre rozhodnúť.

Rozhodovací model

Pomôckou pri uvedenej dileme môže byť jednoduchý príklad hypotetickej mladej dámy, Zuzky. Má 35 rokov, usporených 15-tisíc eur a presne toľko ešte dlhuje banke z nesplateného hypotekárneho úveru. Ten sa skončí o päť rokov. (Všetky údaje vrátane mena sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť s realitou je preto čisto náhodná.)

Ak by chcela investovať, má na výber viacero možností. Medzi nimi aj nákup dlhopisu. Ak by doň investovala všetky svoje úspory, mesačne by dostávala sumu, ktorá presne zodpovedá výške jej hypotekárnej splátky. V každej splátke je nielen úrok, ale aj časť istiny, podobne ako pri splátkach úverov. (Majitelia dlhopisov inkasujú výnosy spravidla zriedkavejšie – raz za rok, prípadne v polročných intervaloch. Obvykle v nich nebýva zahrnutá splátka istiny, len tzv. kupónový výnos. Je to však iba technický detail, na použitej logike nič nemení.)

Zuzkina investícia do takéhoto dlhopisu je z finančného hľadiska rovnaká ako použitie jej úspor na predčasné splatenie hypotekárneho úveru. To, že výška mesačnej platby, ktorú by pri nákupe dlhopisu dostávala, na chlp zodpovedá výške splátky jej hypotekárneho úveru, znamená, že dlhopis je úročený presne tou istou sadzbou ako jej úver.

To je už dosť informácií na to, aby Zuzkinu dilemu bolo možné preložiť do klasickej finančnej dilemy: Má zmysel investovať do takéhoto dlhopisu s vopred známym zhodnotením, alebo je rozumnejšie investovať úspory do rizikovejších aktív, akými sú napríklad akcie?

Nenáročné rozhodovanie

Pre Zuzku v našom príklade nie je takéto rozhodovanie ťažké. V posledných rokoch investovanie zanedbávala, a keď sa jej niečo podarilo nasporiť, peniaze použila na splácanie hypotekárneho úveru. Vďaka tomu ho bude mať splatený už v štyridsiatke. Má však pred sebou ešte aspoň dve desiatky rokov, kým odíde do dôchodku. To je dostatočne dlhý čas na to, aby jej úspory zarobili na akciovom trhu s veľkou pravdepodobnosťou atraktívny výnos. Určite vyšší ako výnos, ktorý by jej ponúkol opísaný dlhopis. Zuzka preto urobí to, čo urobiť má: Pred vyplatením hypotekárneho úveru uprednostní dlhodobú investíciu do nízkonákladového indexového fondu, ktorý kopíruje štandardný akciový index. Takáto investícia nemá na rozdiel od zvažovaného dlhopisu obmedzenú životnosť. Dĺžka investičného horizontu je čisto jej vlastným rozhodnutím.

Z použitej paralely je zrejmé, ako sa pri podobnej dileme rozhodnúť správne. Správy o zdražovaní hypotekárnych úverov sú síce v médiách neprehliadnuteľné, no aj pri aktuálnych úrovniach ostávajú úroky neporovnateľne nižšie ako výnosy, ktoré je reálne očakávať pri dlhodobom investovaní do akcií. Mladí ľudia, ktorí majú pred sebou investičný horizont v desiatkach rokov, by preto mali mať v podobnej situácii jednoduché rozhodovanie.

V odlišnej situácii sú, samozrejme, ľudia vo vyššom veku. Tam už môže byť rozhodovanie komplexnejšie. Nielen pre kratší investičný horizont, ktorý robí investíciu do akcií riskantnejšou, ale aj pre ostatné existujúce investície. Ak by (čisto teoreticky) bol ústrednou postavou nášho príkladu 50-ročný Peter, ktorý roky investoval výlučne do akcií, ďalšia investícia do akcií by mohla byť menej zmysluplná ako investovanie do dlhopisu. Keďže to je z finančného hľadiska rovnaké ako predčasné splatenie hypotéky (alebo jej časti), Peter by mal uprednostniť takúto možnosť. Vďaka použitej analógii by riziko zlého rozhodnutia bolo minimálne.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK