-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Je to len film? Alebo nie?


27.02.2014

„To je taký bizarný nápad, že v skutočnosti by sa niečo podobné nemohlo stať.“ Zrejme niet človeka, ktorému niečo podobné nenapadlo pri sledovaní filmu. Z dlhého zoznamu tých, ktoré boli natočené o svete financií a ktoré bolo možné pozrieť si aj u nás, sme vybrali tri. Ani jeden z nich nebol natočený podľa skutočnej udalosti, no k realite mali až zarážajúco blízko.

„To je taký bizarný nápad, že v skutočnosti by sa niečo podobné nemohlo stať.“ Zrejme niet človeka, ktorému niečo podobné nenapadlo pri sledovaní filmu. Z dlhého zoznamu tých, ktoré boli natočené o svete financií a ktoré bolo možné pozrieť si aj u nás, sme vybrali tri. Ani jeden z nich nebol natočený podľa skutočnej udalosti, no k realite mali až zarážajúco blízko.  

Výmena


Trading Places, 1983

Film: Bratia Dukeovci sú snobskí milionári, vlastniaci brokerskú firmu na komoditných trhoch. Každý z nich je iný. Keď sa nevedia zhodnúť, či úspech človeka závisí od jeho prostredia, alebo je to skôr v jeho genetickej predispozícii, uzatvoria stávku. Postarajú sa o to, aby sa perspektívny biznismen v ich službách dostal na okraj spoločnosti a jeho miesto vo svete veľkých peňazí prevzal pouličný žobrák.

Skutočnosť: Krátko po natočení filmu sa na podobný experiment podujali dvaja legendárni obchodníci na komoditných trhoch – Richard Dennis a William Eckhard. Ani oni sa nevedeli zhodnúť na tom, či schopnosť výnimočne zarábať na trhoch je otázka dedičnosti alebo zručnosť, ktorú sa možno naučiť. Uzatvorili stávku a na inzerát našli dobrovoľníkov, ktorí o fungovaní trhov nič nevedeli. Zo skupinky, ktorá dostala prezývku „Turtles“ (Korytnačky), vzišli výnimoční obchodníci. O rok neskôr bol pokus s náhodne vybranými uchádzačmi zopakovaný a opäť úspešne.
 

Wall Street


Wall Street, 1987

Film: Svet bezohľadných milionárov, do ktorého sa túži dostať aj prehnane iniciatívny nováčik. Aby zaimponoval nádejnému klientovi, prezradí mu dôvernú informáciu o leteckej spoločnosti, ktorá neskôr výrazne zdvihne cenu jej akcií. Režisér Oliver Stone natočil tento film, aby cez filmové plátno ukázal svet bez morálky, v ktorom jediným kritériom všetkého sú peniaze. Paradoxom je, že film výrazne zvýšil atraktivitu Wall Streetu u mladých, pre ktorých sa mekka burzového sveta stala synonymom rýchleho zárobku.

Skutočnosť: Finanční experti vidia v hlavnom hrdinovi filmu Gordonovi Gekkovi burzového špekulanta Ivana Boeskyho. Na Wall Streete dokázal zarobiť stovky miliónov dolárov vďaka dôverným informáciám, o ktorých ostatní investori nevedeli. Špecializoval sa najmä na prevzatia firiem, vo viacerých prípadoch uskutočňoval masívne nákupy ich akcií len pár dní pred oznámením o akvizícii inými firmami. I. Boesky je aj autorom najznámejšej vety vo filme („Chamtivosť je dobrá.“), no nevyslovil ju na valnom zhromaždení, ale na slávnostnej ceremónii Kalifornskej univerzity v Berkeley. Jeho chválu chamtivosti odmenili budúci biznismeni Ameriky smiechom a potleskom.
 

Riziko


Broiler Room, 2000

Film: „Staneš sa zamestnancom tejto firmy a do troch rokov máš zarobený svoj prvý milión. Zopakujem to – zarobíš si milión dolárov.“ Testosterónom nabité prostredie maklérskej firmy je plné mladých adeptov na nové ferrari a luxusné domy. Ich jediným pracovným nástrojom je telefón, ich jedinou taktikou sú „studené hovory“ – nevyžiadané telefonáty bohatým ľuďom s cieľom predať akcie firiem, o ktorých nikto nikdy nepočul. Všetky transakcie sú podvodom s cieľom obrať ľudí s nulovými vedomosťami o fungovaní burzy o čo najviac peňazí. Film nepriamo potvrdzuje kultové postavenie filmu Wall Street – v jednej zo scén mladí brokeri sledujú Stonov film a naspamäť recitujú jednotlivé repliky.

Skutočnosť: Autor scenára Ben Younger strávil dva roky rozhovormi so zástupcami brokerských firiem a štúdiom škandálu okolo firmy Stratton Oakmont a jej zakladateľa Jordana Belforta. Firma bola v 80. a 90. rokoch minulého storočia najväčším obchodníkom s akciami na mimoburzovom trhu. Podvod firmy spočíval v tom, že skôr ako jej zástupcovia začali volať nádejným (a nič netušiacim) klientom, sama firma akcie lacno nakúpila, a keď ich cenu vyhnala nahor, draho predávala. Jej príbeh sa pred niekoľkými týždňami opäť dostal na plátna kín, na ktorých sa J. Belfort stáva „Vlkom z Wall Streetu“.