-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Kam miznú bilióny, keď trhy padajú?


26.03.2025

To, čo pády na burzách zničia, nie sú peniaze. Tie nedokážu zničiť ani plamene ohňa.

Druhý marcový týždeň sa začal na akciových trhoch – najmä amerických – prepadom, na aký neboli investori zvyknutí. Index S&P 500 stratil počas pondelka 2,7 %, technologicky zameraný Nasdaq bezmála 4 %. Poklesy s takouto magnitúdou sa objavili naposledy v roku 2022.

Počas jediného dňa tak z amerického akciového trhu „zmizlo“ 1,75 bilióna dolárov.

Je to astronomická suma, no ešte stále zanedbateľná v porovnaní s peniazmi, ktoré „zmiznú“ z akciových trhov počas krízových období.

Keď v marci 2000 spľasla internetová bublina, v nasledujúcich dvoch rokoch prišli majitelia technologických akcií o päť biliónov dolárov. Bilancia globálnej finančnej krízy (2007 – 2009) bola ešte o polovicu vyššia: investori počas nej prišli o 7,5 bilióna dolárov.

Kam však tieto peniaze zmizli? Zarobili na pádoch akciových trhov iní? Kto ich vlastne získal?

Fiktívne bohatstvo

Hľadanie odpovede na podobné otázky nie je intuitívne. Už len preto, že „bohatstvo“ nie je jednoznačný pojem. Ak máte milión eur v banke, ste síce rovnako bohatí ako niekto, kto má rovnakú sumu v akciovom portfóliu, ale s jedným podstatným rozdielom: „bohatstvo“ na akciovom trhu nie je skutočné.

Je to kolektívna fikcia.

Ak vlastníte nehnuteľnosť, za ktorú ste zaplatili 200-tisíc eur, a niekto za vami príde s ponukou na jej kúpu za dvojnásobok tejto sumy, neznamená to, že práve ste sa stali dvojnásobne bohatšími a hneď si môžete vyraziť na lyžovačku do Álp a odtiaľ priamo do slnkom zaliateho rezortu na Maldivách.

Váš dom je naďalej váš a ponúkaná suma len vyjadruje to, akú hodnotu má pre iných. Je to však imaginárna suma – žiadne peniaze nezmenili svojho majiteľa.

Pokiaľ by ste o dva mesiace neskôr opäť zisťovali cenu, za ktorú by ste mohli svoju nehnuteľnosť predať („Čo ak som už milionár a ani o tom neviem?!“), a ukázalo sa, že v prípade predaja by ste mohli počítať nanajvýš so sumou 300-tisíc eur, neznamená to, že ste za také krátke obdobie prerobili 100-tisíc eur.

Aj naďalej vlastníte svoju strechu nad hlavou. Nižšia ponúkaná suma opäť vyjadruje ochotu iných zaplatiť za váš dom. Nie balík peňazí, ktoré ste v jeden deň mali a na ďalší už nie.

Akciové trhy sú podobnou fikciou. S tým rozdielom, že ceny akcií sa na nich menia aj niekoľkokrát za sekundu. Keď jeden deň hodnota vášho portfólia stúpne o tisícku, nie sú to peniaze, ktorými by ste mohli hneď zaplatiť za nový smartfón. (Ak by takáto suma prišla na váš bankový účet, bolo by to, samozrejme, iné.) Ste na tom podobne ako pri spomínanej štedrej ponuke na kúpu vášho domu.

Odpoveď na otázku z úvodu by už mala byť zrejmá. Keď počas nepriaznivého obdobia (napríklad krízy) „zmizne“ z akciového trhu 10 biliónov dolárov, nie sú to peniaze, ktoré by si privlastnil niekto iný. Vo fyzickej podobe tam ani nikdy neboli. Zmenilo sa len vnímanie hodnoty akcií jednotlivých firiem.

Milión libier v plameňoch

V auguste 1994 sa dvojici hudobníkov známych ako The KLF podarilo šokovať svet. Na škótskom ostrove Jura spálili milión britských libier v bankovkách. Stačilo pár minút a všetko, čo táto suma peňazí mohla predstavovať, sa zmenilo na popol.

Bankovky zmizli. Alebo nie?

Milión libier v skutočnosti nezmizlo. Bankovky síce boli zničené, ale samotné peniaze stále existovali. Britská ekonomika nebola chudobnejšia o milión libier. Nikomu sa pred 31 rokmi nezmenšil zostatok na bankovom účte len preto, že dvaja priekopníci acid house sa rozhodli spáliť svoje úspory. Jediné, čo sa zmenilo, bol nárok na tieto peniaze – schopnosť členov The KLF vymeniť ich za niečo hodnotné.

Bohatých ľudí si obvykle predstavujeme ako niekoho, kto má veľa peňazí. Peniaze však nie sú synonymom bohatstva. Peniaze možno podať z jednej ruky do druhej, poslať na bankový účet, no nemožno ich zničiť. Bohatstvo áno.

Peniaze sú len nástroj – papier, kovové mince, plastové karty, čokoľvek, vďaka čomu možno robiť transakcie. Dvadsaťeurová bankovka vo vašej peňaženke má hodnotu 20 eur len preto, lebo ju možno vymeniť za tovar alebo služby v rovnakej hodnote. Nikdy sa nezmení na 10-eurovú bankovku, vždy bude mať rovnakú nominálnu hodnotu.

Bohatstvo takéto privilégium nemá. Je premenlivé a závisí od iných. Môžete si predstavovať, že váš dom má hodnotu 500-tisíc eur, no kým najvyššia ponuka, ktorú by bol ochotný dať niekto iný, je len polovičná, polmiliónová suma je iba zbožné želanie, nie reálna hodnota.

Takmer dva bilióny dolárov, ktoré v polovici marca „zmizli“ z akciového trhu, neskončili na účtoch tajomných zákulisných síl. Žiadne peniaze neboli prerozdelené. Čo sa zmenilo, bolo len vnímanie bohatstva. Presnejšie hodnoty firiem, ktorých akcie sa predávajú na burze.