Kam zamieria trhy?
Ak sa niekto živí prognózovaním vývoja finančných trhov, neznamená to, že vie predpovedať budúcnosť. Nie vždy totiž platí, že sa prognózy budúceho vývoja trhov stanú realitou.
Ak sa niekto živí prognózovaním vývoja finančných trhov, neznamená to, že vie predpovedať budúcnosť. Nie vždy totiž platí, že sa prognózy budúceho vývoja trhov stanú realitou.
Marec 2009. Akciové trhy po celom svete letia strmhlav nadol v dôsledku globálnej finančnej krízy. Viaceré banky, ktoré vložili vysoké sumy do špekulatívnych obchodov na americkom hypotekárnom trhu, už skrachovali. Robert Shiller, profesor ekonómie na americkej Yale University, mapuje očakávania investorov už od roku 1989. Medzi tými, ktoré číta začiatkom roku 2009, nie je núdza o čierne scenáre. „Pri takomto vývoji dosiahneme dno až v nasledujúcich šiestich až dvanástich mesiacoch,“ napísal profesorovi Shillerovi jeden z účastníkov prieskumu.
To bolo 4. marca 2009. O tri obchodné dni neskôr sa prepad na svetových akciových trhoch zastavil a pre majiteľov akcií sa začal jeden z najsilnejších rastových trendov v burzovej histórii. Pomýlená predpoveď nepatrila žiadnemu investičnému amatérovi, ale profesionálnemu manažérovi.
Nadmerný pesimizmus
Svoje dotazníky posiela nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu zvučným menám na Wall Street každých šesť mesiacov. Medzi pravidelnými otázkami býva aj táto: „Aká je podľa vás pravdepodobnosť toho, že v nasledujúcom polroku dôjde na akciovom trhu k jednodňovému poklesu o viac ako 12 %?“
Ide o otázku, na ktorú majú podobnú odpoveď profesionálni aj amatérski investori: najmenej 10 %. To je zásadný nepomer medzi očakávaniami a dátami, ktoré by ich podporovali. Obdobie rokov 1929 až 2015 možno rozdeliť na 174 šesťmesačných periód. Z nich len vo dvoch prípadoch došlo k situácii, keď by akciový trh klesol počas jediného dňa o viac ako 12 %. Pravdepodobnosť výskytu takéhoto javu je teda tesne nad úrovňou 1 %, no komfortne hlboko pod akýmkoľvek dvojciferným odhadom. V rokoch 1989 až 2015 sa priemerný odhad pravdepodobnosti uvádzaného prepadu pohyboval okolo 20 % (mediánový odhad bol 10 %).
Analýza správania individuálnych aj profesionálnych (inštitucionálnych) investorov ukázala i ďalšiu podobnosť: ľahkú ovplyvniteľnosť médiami. Interpretácia zistenia nie je náročná: čím intenzívnejšie sa vo finančných médiách objavujú slová s negatívnou asociáciou (napr. „krach“ či „kolaps“), tým väčšia je úroveň pesimizmu investorov.
Opačné reakcie
Podobný efekt pozná takmer každý, kto sa zaujíma o peniaze. Čím intenzívnejšie sa v novinách či na televíznych obrazovkách diskutuje o tom, ako sa akciovému trhu nedarí, tým väčší pesimizmus ovláda ľudí, ktorí majú svoje úspory v akciách. Keď ich ceny klesnú skutočne hlboko, nie je ťažké uveriť tomu, že riziko totálneho kolapsu trhu je extrémne vysoké. Investori preto v akte vrcholného zúfalstva predajú všetko a odídu z trhu nadobro. Iróniou je to, že tak robia spravidla krátko pred tým, ako pád nadol vystrieda rastúci trend.
Identický záver potvrdzuje aj štúdia R. Shillera: Investori spravidla vykazujú známky najvyššej spokojnosti krátko pred vypuknutím krízy a najväčšie obavy majú vtedy, keď sa krízové obdobie chýli ku koncu. Od roku 2006 do polovice roku 2008 bolo s vývojom trhu spokojných až 58 % oslovených profesionálnych investorov. Podľa ich dotazníkových odpovedí bola pravdepodobnosť výrazného poklesu akciového trhu v nasledujúcom polroku nulová. Kríza, ktorá vzápätí došla, bola najsilnejšia, akú si väčšina žijúcich investorov pamätá.
Vyhnúť sa opakovaniu podobných chýb je možné, aj keď nie jednoduché. Už len preto, že ak finanční experti vo zvýšenej miere hovoria napríklad o možnosti vypuknutia krízy, nie je ľahké ignorovať ich. Je to však jediný spôsob, ako neopakovať chyby, ktoré investori – amatérski aj profesionálni – opakujú celé generácie.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
