Keď intuícia zlyháva
Každý štvrťrok prichádza na vyspelých akciových trhoch k tradičnému rituálu. Analytici odhadujú, aké výsledky zverejnia jednotlivé spoločnosti za predchádzajúci rok a aký vplyv to bude mať na cenu akcií. Nie vždy sú to však predikcie, ktoré by stáli za pozornosť.
Každý štvrťrok prichádza na vyspelých akciových trhoch k tradičnému rituálu. Analytici odhadujú, aké výsledky zverejnia jednotlivé spoločnosti za predchádzajúci rok a aký vplyv to bude mať na cenu akcií. Nie vždy sú to však predikcie, ktoré by stáli za pozornosť.
Pred pár dňami sa začala aktuálna výsledková sezóna a podľa očakávaní expertov to bude pre trhy zaťažkávacia skúška. „Recesia ziskovosti by mohla zabiť rastúci trend akcií,“ napísal v titulku vlastnej analýzy finančný portál MarketWatch.com. V jej úvode citoval autor textu Savitu Subramanianovú, akciovú a kvantitatívnu strategičku Bank of America Merrill Lynchovú: „Analytici stále znižujú svoje odhady a predpokladáme, že recesia ziskovosti bude pokračovať aj v prvom štvrťroku 2016.“
Za „recesiu ziskovosti“ považujú analytici situáciu, keď najmenej v dvoch po sebe idúcich kvartáloch dôjde k poklesu ziskov. Takmer identický slovník používajú aj makroekonómi, ktorým ekonomickú recesiu signalizuje dlhší pokles rastu HDP. Citované vyjadrenia padli v druhej polovici marca, krátko pred koncom vtedajšej výsledkovej sezóny. Dnes, na konci apríla, je už v plnom prúde ohlasovanie výsledkov za prvý štvrťrok. Treba mať obavy z poklesu trhov?
Klamlivý pocit
Intuícia hovorí, že medzi tým, ako sa darí firmám, a vývojom ich akcií by mal byť logický súvis. Čím je firma ziskovejšia, tým hodnotnejšia by mala byť (a tým drahšie by mali byť jej akcie). Na finančných trhoch však takáto priamočiara logika nefunguje vždy. Presnejšie: takmer nikdy. Stačí sa pozrieť na najvyspelejší akciový trh na svete.
V každej zo siedmich dekád, ktoré uplynuli od začiatku 50. rokov minulého storočia, vykázal americký korporátny sektor (reprezentovaný spoločnosťami v báze indexu S&P 500) plusový nárast ziskovosti. V niektorých dekádach to bolo menej, inokedy viac, no firemné zisky šli v priemere vždy nahor. V dvoch prípadoch dokonca tempo rastu prekonalo dvojcifernú hranicu. Pri takomto raste ziskovosti firiem by sa zdalo, že investori budú počítať štedré zisky. Opak je však pravdou: v oboch spomenutých prípadoch dosiahlo priemerné ročné zhodnotenie indexu S&P 500 rekordne nízke hodnoty. V prvých desiatich rokoch 20. storočia dosiahol index v priemere dokonca pokles, ročne stratil 1 %. Naopak, najziskovejšie dekády na burze prišli v čase, keď hospodárske výsledky firiem neboli vôbec oslnivé.
Je možné, že časové rozdelenie historických periód nie je tým správnym kľúčom. V marci 2000 napríklad spľasla bublina na technologickom trhu a ceny akcií šli prudko nadol. O pár rokov neskôr sa situácia zopakovala, až na to, že spúšťačom ďalšej krízy bol kolaps hypotekárneho trhu. Rozdelenie časových období na dekády preto môže byť skresľujúce.
Užitočnejšou informáciou by mohlo byť sledovanie vývoja ziskov korporátneho sektora a celkového diania na trhu – či ceny akcií rástli alebo nie. No ani upravené čísla nehovoria o žiadnej jednoznačnej logike. Napríklad v rokoch 1982 až 1999 rástli zisky firiem v indexe S&P 500 priemerne o 6,6 % ročne. Nie je to ohurujúci výkon, no napriek tomu index pridal každý rok v priemere 18,3 %. Keď býčí (rastový) trend ustal, trhy sa otočili a fakticky stagnovali (roky 2000 až 2008), rast ziskovosti korporátneho sektora dosiahol až 9,1 %. Napriek tomu bol ročný prírastok indexu S&P 500 záporný (–3,6 %), ceny akcií teda klesali.
Vzťah medzi ziskovosťou firiem a pohybmi akciových trhov by mohol byť vo svetle uvedených čísel prekvapujúci. Žiadne intuitívne vysvetlenie sa neponúka, azda len s výnimkou omieľanej pravdy o tom, že trhy fungujú tak, že pozerajú do budúcnosti, nie na to, čo sa stalo. Akoby investori v dobrých časoch mysleli na to, že blahobyt netrvá večne, a keď sa firmám nedarí, pamätajú na to, že každá kríza sa raz skončí. Bez ohľadu na to, čo predpovedajú analytici.