Kedy predať svoje investície?
Keď finančné trhy prudko padnú, máme tendenciu zbavovať sa svojich investícií z obavy, že straty môžu byť ešte vyššie. Keď neskôr trhy vzrastú, novou obavou môže byť to, že sú už príliš vysoko.
O dôvody predať svoje investície nie je núdza v zlých časoch ani v tých dobrých. Zlou správou je, že investovanie nikdy nebolo ani nebude prísne vedecká disciplína – neponúkne jednoznačné odpovede na ideálne načasovanie správneho rozhodnutia. Navyše, investovanie nie je ani zručnosť, ktorú sa možno naučiť a vekom len zlepšovať.
Podľa štúdie americkej správcovskej spoločnosti Fidelity Investments takmer tretina investorov vo veku najmenej 65 rokov v čase krízy predala (aspoň čiastočne) svoje akciové investície. Ich podiel bol vyšší ako v ktorejkoľvek inej vekovej skupine. Globálna pandémia spôsobila, že z tých investorov, ktorí v čase krízy urobili nejaké rozhodnutie o svojom portfóliu, asi 18 % odišlo z akciového trhu. Znamená to, že mladší investori sa zachovali racionálnejšie, keď si aj v čase paniky dokázali zachovať chladnú hlavu.
Podobné štatistiky majú aj logické vysvetlenie. Starší investori už majú za sebou spravidla dekády budovania svojich portfólií, ktoré môžu byť násobne väčšie ako v prípade mladých investorov. Všetci síce zažívajú rovnaké (alebo porovnateľné) percentuálne poklesy, ale v absolútnom vyjadrení sú straty veľkých portfólií väčšie. Prísť do desiatky či stovky tisícov dolárov alebo eur v čase krátko pred odchodom na dôchodok nie je situácia, v ktorej sa možno ubrániť iracionálnej reakcii. Napriek tomu existuje niekoľko základných rád, keď má zbavenie sa investícií logiku.
Rebalansovanie ako forma poistky
Základným predpokladom na vyhnutie sa nesprávnemu rozhodnutiu v nesprávnom čase je investovanie podľa vopred jasnej stratégie. Žiadna síce nedokáže garantovať, že investície vám z času na čas nebudú kaziť dobrý spánok, ale môžu k predajom investícií pristupovať s chladnou hlavou.
Jednou zo základných stratégií rozumného načasovania investícií je pravidelné rebalansovanie portfólia. Jeho logika – udržiavať optimálny pomer medzi jednotlivými investíciami v čase – je zrozumiteľná aj pre začínajúcich investorov. Výhody pravidelného rebalansovania možno dopodrobna ukázať na historických údajoch, alebo ich pochopiť na príklade posledných rokov. Rok 2019 bol napríklad pre akcie mimoriadne dobrý – hlavné burzové indexy v USA vzrástli o viac ako 30 % a v hanbe neostali ani ostatné trhy. Takýto enormný nárast je pri stratégii rebalansingu dôvodom, že investori predávajú časť svojich investícií v akciách, aby mohli investovať viac do dlhopisov (alebo zvýšiť podiel úspor v hotovosti). Pre tých, ktorí tak spravili na konci roka 2019, nebol ani prepad cien akcií o viac ako 30 % zničujúcou ranou. Rebalansovanie sa v takýchto prípadoch správa ako poistka – po dobrých rokoch si investori vďaka nemu berú časť ziskov, ktoré opäť investujú, keď prídu ťažšie časy.
Keď sú výkyvy priveľké
Investície do akcií patria z dlhodobého hľadiska medzi najvýnosnejšie, to však neznamená, že každý by do nich mal investovať všetky svoje úspory. Pre mnohých investorov je len otázkou času, kedy hodnota ich investícií v akciách bude taká veľká, že dvojciferné výkyvy na burzách (relatívne častý jav) budú testom ich nervovej sústavy.
Zmysel predať čas investícií v akciách je práve v takejto situácii. Kedy príde? Univerzálna odpoveď neexistuje, závisí najmä od individuálnej miery akceptovať výkyvy trhov. V pozore však určite nemusia byť mladí investori a tí, ktorí s investovaním len začínajú. Prvé roky pravidelného a dlhodobého investovania síce môžu priniesť prudké percentuálne výkyvy na trhoch, tie sú však v prepočte na eurá stále malé.