Keynes: Ekonóm, ktorý sa vzdal svojich teórií

Jeho meno nesie celá ekonomická teória. John Maynard Keynes nebol len výnimočným ekonómom, ale i investorom. Napriek svojej genialite sa však nedokázal vyhnúť chybám.

Prvá svetová vojna znamenala rozpad svetového menového systému. Na mierovú konferenciu vo Versailles (1919), ktorá mala definovať jeho ďalšie smerovanie, poslala Veľká Británia ako zástupcu ministerstva financií mladého ekonóma, ktorý už v tom čase mal reputáciu experta na menové transakcie. Keynes ako jeden z mála protestoval proti tomu, akým spôsobom chceli byť spojenci odškodnení Nemeckom za vojnové straty.

Sľubné začiatky, kruté pokračovania

Svoju frustráciu a argumenty podrobne vysvetlil v knihe Ekonomické dôsledky mieru. Publikácia sa okamžite stala medzinárodným bestsellerom. Peniaze, ktoré mu zarobila, spolu s príjmami za verejné vystúpenia sa rozhodol zhodnotiť v tom, čomu rozumel najlepšie – v špekuláciách s cudzími menami. Pred vojnou boli ich kurzy navzájom fixné, po zrušení pevných kurzov sa však mohli voľne pohybovať, čo vytváralo ideálnu príležitosť pre tých, ktorí rozumeli logike ich pohybov. Vedel, že povojnová inflácia poškodí francúzsky frank aj ríšsku marku, preto špekuloval o ich poklese. Počas pár mesiacov zarobil 30 000 dolárov, a tak urobil ďalší logický krok. V roku 1920 vytvoril investičný syndikát, v ktorom začal spravovať peniaze svojej rodine a priateľov.

Aj s cudzím kapitálom sa mu začalo dariť. Jeho zisk rýchlo dosiahol 80 000 dolárov, no prišlo obdobie štyroch týždňov, počas ktorých sa na trhy vrátil optimizmus. Kurzy mien, na ktorých pokles stavil, začali prudko rásť a zmazali nielen dovtedy zarobené peniaze, ale i celý kapitál investičného syndikátu. Keynesa-špekulanta museli zachraňovať otcove úspory.

S rovnakým prístupom ako na menových trhoch sa Keynes pokúsil o úspech aj na trhoch s komoditami. Ani ten však nie je imúnny voči prekvapivým zvratom a prudkým poklesom. Keď prišli, Keynes stratil 80 % svojho majetku.

Orientácia na hodnotu

Ďalšia kapitola jeho investorskej evolúcie sa začala v polovici 20. rokov minulého storočia, keď prebral správu fondu patriaceho King's College, svojej alma mater. Ten bol orientovaný najmä na nehnuteľnosti a dlhopisy. Pre väčšinu inštitucionálnych investorov boli akcie príliš riskantným dobrodružstvom, ktorému sa radšej vyhýbali. Keynes však šiel proti prúdu. Časť portfólia predal, aby získal zdroje na investície do akcií. No ani úsudok génia nestačil na to, aby sa vyhol veľkej kríze a prerobil dvojciferné percentá (–32 % v roku 1930, –24 % o rok neskôr).

Až lekcie z nepredvídateľnosti krátkodobých pohybov na trhoch spôsobili obrat v Keynesovej hlave. Na akcie sa začal pozerať ako na spoločnosti, ktoré generujú tržby, vykazujú zisky a vyplácajú dividendy. Priťahovali ho najmä tie, ktoré sa javili ako podhodnotené. Hoci už počas svojho života bol považovaný za otca makroekonómie, jeho investorský úspech sa začal písať až vtedy, keď odložil bokom snahy o predpovedanie vývoja úrokových sadzieb, výmenných kurzov a ich vplyvov na ekonomiku.

V rokoch 1928 až 1931 poklesli aktíva fondu King's College o takmer 30 %, kým index londýnskej burzy stratil len 30 %. No od roku 1932 do roku 1945 dosiahol Keynes celkový výnos 869 %. Na porovnanie – burza v Londýne počas tohto obdobia vzrástla len o 23 %. Dôvod? Tri základné pravidlá investovania: opatrný výber investícií, dostatočne dlhý investičný horizont, počas ktorého môžu prísť lepšie i horšie časy, a vyváženosť portfólia. Pravidlá, ktoré dodnes odmeňujú trpezlivých investorov.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK