Krach, ktorý sa dal nevšimnúť
Burzové krachy bývajú spájané s dramatickými obrázkami ľudí, ktorí prišli o investované úspory. Výnimkou je zatiaľ len jeden – ten, ktorý nastal pred desiatimi rokmi.
6. máj 2010, 9.30. Obchodovanie na newyorskej burze sa začína pesimisticky. Tradičný index Dow Jones je už pri otvorení trhu nižšie ako na konci predchádzajúceho dňa a v nasledujúcich hodinách pokles pokračuje. Investorov trápi najmä dlhová kríza v Grécku, z opatrnosti sa preto akcií zbavujú.
O 14.42 už index Dow Jones stráca 300 bodov, keď na burze vypukne panika. Počas nasledujúcich piatich minút sa najstarší burzový barometer sveta prepadá o ďalších 600 bodov. Hodnota piatich stoviek najväčších amerických korporácií v ich priebehu klesne o bilión dolárov. Po prvotnom šoku prichádza vzápätí ďalší. O 20 minút neskôr sú ceny akcií späť na úrovniach, pri ktorých sa začal ich voľný pád.
Plán: byť bohatý ako Buffett
Desať rokov po incidente, ktorý vošiel do histórie ako „bleskový krach“, vychádza kniha, ktorá mapuje jednu z ústredných postáv biliónového prepadu: 36-ročného burzového špekulanta, ktorý svoje obchody realizoval zo svojej izby v rodičovskom dome na okraji Londýna. O päť rokov neskôr, v apríli 2015, je Navinder Singh Sarao obvinený z 22 trestných činov, vrátane sprenevery a manipulácie s trhom, za ktoré by sa mohol dostať do väzenia na 380 rokov. Jeho príbeh je rovnako neuveriteľný ako to, čo dokázal spôsobiť na burze pred desiatimi rokmi.
Cestu do sveta veľkých financií otvoril Navinderovi nenápadný inzerát v novinách. „Hľadáme adeptov na obchodovanie s termínovými kontraktmi. Pozícia je určená absolventom, ktorí dokážu preukázať vysokú motiváciu, analytický prístup, disciplínu, orientáciu na výsledok a dokážu pracovať v strese.“ Pre mladíka, ktorý dva roky predtým opustil univerzitu, bol inzerát životnou výzvou. Ako neskôr s plnou vážnosťou povedal vyšetrovateľom americkej FBI, chcel byť bohatý ako Warren Buffett a venovať sa charite.
Jeho pracovnou adresou sa stal Futex, malá obchodnícka firma, ktorá vyhľadávala talenty na krátkodobé špekulácie na finančnom trhu, aby spravovali jej kapitál. S úspešnými si delila zisky, ostatných prepúšťala. Zamestnanci firmy rýchlo pochopili, že svojho nového kolegu nemajú počas obchodovania rušiť. Každý deň sedel osem hodín s tvárou nalepenou na monitoroch v takmer katatonickom stave so slúchadlami, aké nosia robotníci pri hlučných strojoch. Vďaka nim bol od okolitého sveta izolovaný aj zvukovo.
Elektronické klamstvá
Najväčšia pozornosť mladého obchodníka bola sústredená na tzv. rebrík, ktorý pripomínal obyčajnú excelovskú tabuľku s tromi stĺpcami a neustále sa meniacim obsahom. Rebrík ukazoval ostatným obchodníkom prehľad najbližších trhových pokynov, ktoré zadávali ostatní. Pre tých, ktorí zoradené čísla dokázali čítať, bol rebrík neoceniteľným zdrojom informácie o tom, či na trhu prevažujú tí, ktorí chcú predávať, alebo nakupovať. Na základe toho možno dedukovať, ktorým smerom sa trh vyberie – nahor alebo nadol.
Navinder pochopil, aký vplyv má na trh už len to, že v rebríku sa objaví informácia o veľkom nákupnom príkaze. Signál zvýšeného dopytu dokáže pohnúť cenou nahor. Mladý obchodník si však uvedomil aj to, že dopyt nemusí byť reálny. Stačí, ak sa v rebríku objaví informácia o nákupnom (alebo predajnom) pokyne, a kým sa stihne uskutočniť reálny obchod, pokyn stiahne. Bola to práve táto technika klamania, vďaka ktorej neskôr čelil obvineniam z manipulácie s trhom.
Vďaka elektronickým klamstvám dokázal zarobiť podľa zverejnených svedectiev až 70 miliónov dolárov. V čase, keď pred desiatimi rokmi zaplavoval jeho počítač burzový systém falošnými pokynmi, už Navinder obchodoval z rodičovského domu, bez rušivého vplyvu kolegov. Žiadne z týchto peňazí už údajne nemá. Jeho meno sa však stalo synonymom krachu, ktorý si burziáni na neskoršom obede nemuseli ani všimnúť.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
