Krivka, ktorá veští ťažké časy
Ekonomiku čakajú ťažšie časy, varujú analytici a poukazujú na graf s tzv. výnosovou krivkou, ktorá má veštiť ponurú budúcnosť. Čo všetko z nej možno vyčítať?
Graf, ktorý sa v posledných týždňoch objavuje čoraz častejšie, je vizuálnou reprezentáciou časovej štruktúry sadzieb amerických štátnych dlhopisov. Je z neho možné zistiť, s akým výnosom môžu investori počítať, ak nakúpia krátkodobé dlhopisy vlády USA (so splatnosťou do jedného roka) a dlhodobé obligácie, splatné o 10 až 30 rokov.
K tomu, ako by mala vyzerať „normálna“ výnosová krivka, možno dospieť logickou úvahou. Požičať peniaze na jeden mesiac je menej riskantné ako na jeden rok. Počas roka sa totiž môže stať čokoľvek a ten, kto peniaze požičiava, si preto vypýta aj vyšší úrok, ktorý tieto riziká kompenzuje. Analogickým spôsobom by bolo možné vysvetliť i to, prečo by dlhopisy so splatnosťou 30 rokov mali zarobiť svojim majiteľom viac ako tie, ktoré sú splatné o rok. Teoreticky by teda výnosová krivka mala mať mierne stúpajúci tvar.
Nie normálna krivka
Jej tvar však v súčasnosti normálnu podobu nepripomína. Koncom augusta boli najvýnosnejšie dlhy americkej vlády s najkratšou splatnosťou, keď ich anualizovaný (t. j. prepočítaný na ročnú bázu) výnos presiahol úroveň 2 % p. a. Investori, ktorí by nakúpili dvojročné štátne dlhopisy, by museli počítať s výrazne nižším výnosom (1,46 % p. a.) a tí, ktorí by investovali do desaťročných dlhopisov, by zinkasovali ešte o niečo menej.
To, aký tvar má výnosová krivka, prezrádza mnohé o očakávaniach investorov a finančných trhov. Pokiaľ by existoval výrazný rozdiel medzi krátkodobými a dlhodobými výnosmi, takýto rozdiel by bolo možné interpretovať ako očakávania nižšej inflácie a veľmi vlažného rastu ekonomiky v budúcnosti.
Súčasný tvar výnosovej krivky je však pre investorov desivejší. Jej sklon nadol naznačuje očakávania nižších sadzieb. K tomu môže dôjsť len vtedy, keď klesne inflácia a centrálna banka bude musieť ekonomike pomáhať znižovaním úrokových sadzieb. Nemusí to hneď znamenať krízu, ale v lepšom prípade hospodársku stagnáciu, prípadne recesiu.
Kritický rozdiel
Mimoriadnu pozornosť venujú analytici dvom špecifickým bodom na grafe – výnosom z dvoj- a desaťročných štátnych dlhopisov. Keď sa americká ekonomika začínala zotavovať po kríze z rokov 2007 – 2009, bol rozdiel medzi výnosmi takmer 300 bázických bodov (t. j. výnos do splatnosti bol pri 10-ročných dlhopisoch skoro o 3 percentuálne body vyšší ako v prípade dvojročných dlhopisov). Za posledné roky sa tento rozdiel zužoval, až sa dostal do záporného teritória. Znamená to, že výnosy z 10-ročných dlhopisov sú nižšie ako výnosy z dvojročných.
História ukazuje, že takýto vývoj býva predohrou nielen recesie, ale i poklesu akciových trhov.
Začiatok inverzie na dlhopisovom trhu |
Začiatok poklesu akciového trhu |
Rozdiel (v mesiacoch) |
Pokles akciového indexu S&P 500 |
August 1978 |
Február 1980 |
19 |
–17,1 % |
September 1980 |
November 1980 |
3 |
–27,1 % |
December 1988 |
Júl 1990 |
20 |
–19,9 % |
Február 2000 |
Marec 2000 |
2 |
–49,1 % |
December 2005 |
Október 2007 |
23 |
–56,8 % |
Krátky prehľad naznačuje, že keď na dlhopisovom trhu dôjde ku inverzii, je len otázkou času, kedy to pocítia aj majitelia akcií. Až dosiaľ tento vzťah fungoval a inverziu preto mnohí považujú za najspoľahlivejší signál ťažkých časov pre investorov. Znamená to však, že takéto časy skutočne prídu? Možné to je, no nie je to úplne isté.
Inverzia na dlhopisovom trhu predchádzala takmer každej ekonomickej recesii, ktorou si americké hospodárstvo prešlo od skončenia druhej svetovej vojny. Výnimkou je jeden jediný prípad, keď k inverzii došlo, no bez nasledujúcej recesie – v polovici 60. rokov minulého storočia.
Podľa niektorých analytikov môže byť tento jav „proroctvom, ktoré sa samo napĺňa“. Príkladom môže byť bankový sektor, ktorý – zjednodušene – poskytuje dlhodobé úvery za vyššie úroky, ako platí za krátkodobé vklady. Inverzia medzi krátko- a dlhodobými výnosmi tento model ohrozuje, čo môže spôsobovať zvýšenú neochotu bánk poskytovať úvery, čo sa, pochopiteľne, prejavuje aj na celkovom ekonomickom raste.
Ani pri dnešnej úrovni vedomostí finančníkov a ekonómov však nie je možné jednoznačne povedať, či súčasná podoba výnosovej krivky nesie posolstvo blížiacej sa recesie. Opatrnú rétoriku volí v tejto oblasti aj Ben Bernanke, ktorý stál na čele americkej centrálnej banky (Fed) v čase poslednej finančnej krízy. Svet je podľa neho úplne iný ako v minulosti, keď k inverzii na dlhopisovom trhu došlo, a to, že ju vidíme opäť, ešte neznamená reprízu obvyklého scenára. Problém je len v tom, že predstavitelia centrálnej banky hovorili prakticky to isté pred každou predchádzajúcou recesiou.