Logika s chybičkou krásy
Podľa historických údajov sú dnešné ceny akcií, merané tradičným pomerom k ziskom alebo výške vyplácaných dividend, na vysokej úrovni. Kupovať ich by preto znamenalo chybu. Väčšina investičných manažérov je o tejto logike skalopevne presvedčená. Až na to, že „logika“ nie je v tomto prípade nepriestrelná a spoliehať sa na ňu by bolo vážnou chybou.
Podľa historických údajov sú dnešné ceny akcií, merané tradičným pomerom k ziskom alebo výške vyplácaných dividend, na vysokej úrovni. Kupovať ich by preto znamenalo chybu. Väčšina investičných manažérov je o tejto logike skalopevne presvedčená. Až na to, že „logika“ nie je v tomto prípade nepriestrelná a spoliehať sa na ňu by bolo vážnou chybou.
Štatisticky vzaté – načrtnutá logika nemá žiadnu chybu. Ak by investori nakupovali akcie v čase, keď pomer ich cien k dividendám bol pod úrovňou 14, v nasledujúcich desiatich rokoch by zarobili ročne viac ako 10 %, čo je trojnásobok toho, čo by zinkasovali, ak by tie isté akcie kupovali pri úrovni spomínaného ukazovateľa nad 35. Zjednodušene povedané, kupovali by akcie, keď boli lacné, a predávali ich, keď boli drahé.
No logika v tomto prípade má predsa len chybičku krásy.
V čerstvej analýze Global Investment Returns Yearbook, ktorú každoročne spracúva banka Credit Suisse, to naznačuje trojica akademikov z London School of Economics – Elroy Dimson, Paul Marsh a Mike Staunton. Ich argument búra rokmi tradované investičné klišé.
Luxus času
Problém nie je v tom, že by historické dáta klamali. Chyby sa dopúšťajú až investori, keď z nich dedukujú vlastné závery. To, že dnes každý vie povedať, akú úroveň cien akcií voči dividendám možno považovať za podpriemernú (a signál pre nakupovanie akcií) a akú za nadpriemernú (pri ktorých treba, naopak, akcie predávať), je spôsobené tým, že poznáme vývoj cien akcií a dividend za posledných viac ako 100 rokov. Ak dnes vieme povedať, aká úroveň ukazovateľa je „nízka“ a aká „vysoká“, je to len preto, že sme o storočné dáta múdrejší. A vieme sa tak vrátiť do histórie a s využitím dnešných štatistík určiť, v ktorom období boli ceny akcií nízke a bolo výhodné ich kupovať. Alebo predávať.
Ak by sa investori dokázali vrátiť v čase o 50 či 80 rokov, nemali by informáciu o tom, ako sa bude dlhodobý priemer medzi cenou akcií a dividendami vyvíjať počas ďalších 20 až 50 rokov. Určitý obraz by síce mali z predchádzajúcich rokov, no v porovnaní s dnešnou úrovňou poznania by bol obmedzený.
Ako by dopadlo, ak by investori historické priemery počítali z vtedy dostupných informácií a podľa nich časovali svoje nákupy a predaje? Podľa profesora E. Dimsona by takéto správanie bolo katastrofou. O svoje peniaze by síce neprišli, no zarobili by podstatne menej, ako keby jednoducho kopírovali zavedené burzové indexy. Alebo využívali možnosť pravidelných investícií bez ohľadu na to, v akej fáze vývoja sa akciové trhy práve nachádzajú. V oboch prípadoch by zarobili viac ako aktívni portfólioví manažéri, riadiaci sa podľa toho, či je trh s akciami z historického hľadiska „lacný“ alebo „drahý“.
Nízkovýnosová budúcnosť
Ročenka, ktorá je pre investičných profesionálov povinným čítaním, je varovaním aj pred očakávaniami budúcnosti s vysokými výnosmi. Ak by sme globálne zmerali výkonnosť akciových a dlhopisových trhov od roku 1950, akcie dodnes priniesli ročný reálny výnos na úrovni približne 7 % a dlhopisy o niečo menej ako 4 %. Merané od roku 1980, obe triedy aktív zarobili po očistení od inflácie viac ako 6 %. Budúcnosť má podľa predpovedí tvorcov ročenky priniesť pokles výnosov na všetkých frontoch: v nasledujúcich 20 až 30 rokov by sa reálny výnos z akcií mal pohybovať medzi troma až štyrmi percentami ročne, ziskovosť dlhopisových investícií by mala klesnúť dokonca pod jedno percento. Povedané bez čísel: budúcnosť bude z pohľadu výnosov podstatne slabšia ako to, na čo sme boli dosiaľ navyknutí.
Spôsobov, ako sa na takúto budúcnosť pripraviť, nie je veľa. Dosahovanie vyšších výnosov bude vždy spojené s podstupovaním vyšších rizík. Základné pravidlo financií bude fungovať neustále. No ak by sa predpoveď britských akademikov a finančníkov Credit Suisse mala naplniť, investori budú musieť venovať väčšiu pozornosť poplatkom. V čase sedempercentných výnosov je napríklad polpercentný poplatok takmer prehliadnuteľný, no ak výnosy klesnú na jedno či dve percentá, pomer poplatkov zrazu prudko stúpne. Návodom, ako zarobiť viac, tak bude jednoduchá rada: ušetrite viac.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
