Luxembursko: hlavné mesto fondov

Žiadna iná krajina v Európe nie je domovom toľkých fondov ako Luxembursko. Ako sa trpasličia krajina stala mekkou investičného priemyslu?

Keď koncom augusta zverejnil americký investičný gigant Invesco zámer vytvoriť fond Metaverse Fund, spozornieť mohli mnohí. Niekto preto, že pozornosť nového finančného hráča bude zameraná na ekosystém kryptomien. Iní preto, že fond by mohol byť spôsobom, ako zarobiť na metaverzum, očakávaného nástupcu internetu, ktorý by mal prepojiť realitu nášho sveta s virtuálnou realitou vytvorenou počítačmi. Domácim finančníkom možno neušlo, že medzi vybranými európskymi krajinami, v ktorých bude možné do fondu investovať, je aj Slovensko.

Nad čím sa však nepozastavil nik? Nad faktom, že Metaverse Fund bude oficiálne zaregistrovaný v Luxembursku. Jedna z najmenších európskych krajín, v ktorej žije toľko ľudí ako v Bratislave a Košiciach dokopy, sa od polovice minulého storočia stala jedným z hlavných finančných epicentier sveta. Investičné fondy registrované v Luxembursku mali na konci minulého roka pod správou bezmála šesť biliónov eur. (Pre čitateľov s lepšou vizuálnou predstavivosťou: je to číslo s 12 nulami.) Vyššiu sumu investícií riadili fondy len v jedinej krajine: v USA.

Ako sa miniatúrna krajina dokázala stať najvyhľadávanejšou investičnou destináciou v Európe?

Začalo sa to bankami

Úspech nikdy neprichádza z večera do rána a Luxembursko začalo pracovať na svojej budúcej prosperite už v 60. rokoch minulého storočia. Ťahúňom ekonomiky sa začal stávať bankový sektor, zásluhu na tom mala atraktívna kombinácia nízkych daní a liberálnej finančnej regulácie. Svoju úlohu zohral aj inštitút bankového tajomstva či možnosť bánk zohľadniť tvorbu opravných položiek v daňovej povinnosti.

Banky sa však do Luxemburska nezačali masívne tlačiť v konkrétnom časovom období, ich príchody mali podobu vĺn. Niektoré boli spôsobené zmenou regulácie alebo daňového systému v iných krajinách, pod iné sa podpísali sťažené podmienky na podnikanie v ťažších časoch. (Podobnú skúsenosť má napr. aj Slovensko, stačí si spomenúť na tému mimoriadneho bankového odvodu v minulosti.)

V 60. rokoch minulého storočia do Luxemburska prišli viaceré nemecké banky. O dekádu neskôr ich nasledovali švajčiarske bankové domy a po nich americké finančné mená. Koncom 70. rokov sa do krajiny nasťahovali škandinávske banky, ktoré vo svojich domovských krajinách nemohli poskytovať úvery v cudzích menách. Samostatná prílivová vlna sa v bankovom sektore objavila v druhej polovici 80. rokov, zásluhu na tom mal zvýšený dopyt po službách privátneho bankovníctva a investičných fondov.

Prvé UCITS fondy

V polovici 80. rokov minulého storočia už v Luxembursku nik nepochyboval o dôležitosti prepojenia budúcnosti krajiny s finančným sektorom. Preto keď v roku 1985 Brusel schválil smernicu, ktorá definovala „právnu úpravu podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov“ (známu pod skratkou UCITS), Luxembursko bolo prvým členom Európskeho spoločenstva, ktorý novú legislatívu zapracoval do svojho právneho poriadku.

Byť prvým sa vyplatilo. Smernica UCITS vytvorila priestor na to, aby investičné spoločnosti mohli ponúkať a predávať svoje fondy a produkty aj mimo vlastného územia. Finančný pas, ktorý európskym krajinám nová právna úprava ponúkla, využilo Luxembursko tak efektívne, že nová skratka sa ujala ako identifikátor všetkých podielových fondov, ktoré boli zaregistrované práve tam.

Líderstvo v oblasti investícií prináša Luxembursku aj ďalšie benefity. Do malej ekonomiky prichádzajú aj globálne korporátne giganty, svoje sídla v nej má Skype či Amazon. Aj vďaka nim patrí Luxembursku titul najbohatšej krajiny na svete, v pomere HDP na obyvateľa presvedčivo vedie pred Singapurom, Írskom a Katarom.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK