Made in USA: Liečba recesiou
Začiatkom 20. storočia by ste nenašli nikoho, kto by nepovažoval Juliusa Wagner von Jauregga za pomätenca. Ktorý normálny lekár by zámerne infikoval svojich pacientov brušným týfusom, maláriou či kiahňami?
Rakúsky neurológ a psychiater strávil roky liečbou neurosyfilisu – choroby, ktorá napáda mozog a spôsobuje šialenstvo a smrť. Žiadny z liečebných postupov však nepomáhal, až kým si nevšimol podivnú anomáliu: pacienti, u ktorých sa počas liečby objavili horúčky z nesúvisiacich ochorení, sa niekedy uzdravili.
Tak sa zrodil radikálny experiment, ktorý navonok budil dojem, že von Jauregg sa pomiatol. Úmyselne nakazil svojich pacientov maláriou. V horúčkach nechal ich telá horieť, aby potom maláriu vyliečil chynínom.
Výsledkom bol šokujúci počet uzdravení. Neintuitívna liečba sa stala takou účinnou, že rakúsky lekár získal v roku 1927 Nobelovu cenu za medicínu. Liečebná procedúra von Jauregga bol geniálne vypočítaným hazardom: to, čo spôsobilo ešte väčšie utrpenie pacientov, im v konečnom dôsledku pomohlo vyhnúť sa katastrofe.
O storočie neskôr je stratégia vypočítaného hazardu opäť aktuálna. S tým rozdielom, že tentoraz je pod ňou podpísaný americký prezident, ktorý s veľkou vervou ženie najväčšiu svetovú ekonomiku do recesie.
Je to šialenstvo starnúceho politika, alebo stratégia, ktorá môže mať logiku?
Trumpova ekonomická lobotómia
Prezident Donald Trump už krátko po nasťahovaní do Bieleho domu spustil sériu opatrení, ktoré bezpochyby utlmia hospodársky rast USA. Zavedením agresívnych ciel – 25 % na tovary z Mexika a Kanady a 20 % na mnohé čínske dovozy – sa začala éra obchodných vojen. Je zrejme len otázkou času, kedy prídu na rad aj importy z krajín Európskej únie.
Novovytvorené ministerstvo pre efektívnosť vlády (DOGE) medzitým už zrušilo približne 100-tisíc federálnych pracovných miest a do konca tohto roka plánuje zrušiť trojnásobne viac. To znamená stovky tisíc ľudí bez pracovného miesta, nižšie výdavky štátu a prakticky istota ekonomickej recesie.
Medzi ekonómami niet nikoho, kto by pochyboval o tom, že tieto kroky skutočne spôsobia hospodársku mizériu USA. O tom, do akej miery sú vydesení investori, stačí pohľad na americký akciový trh. Index S&P 500 je už oficiálne „v korekcii“ – od svojich maxím v polovici februára padol v priebehu pár dní o viac ako 10 %.
Prečo by to však americký prezident robil? Aký zmysel má snaha vyvolať ekonomický úpadok? Skrátená odpoveď: aby si podriadil aj tých, ktorým by „v dobrých časoch“ mohol byť celkom ukradnutý – centrálnych bankárov.
Federálny rezervný systém (Fed), ktorý v USA plní funkciu centrálnej banky, má tzv. duálny mandát: usiluje sa o stabilitu cenovej úrovne (čo obvykle znamená mieru inflácie okolo 2 %) a maximálnu zamestnanosť. Ak je pre dosiahnutie týchto cieľov potrebné zvýšenie úrokových sadzieb, Fed sprísni menovú politiku. Ak je riziko opačné, uvoľní ju. Centrálni bankári sú v princípe nezávislí od toho, čo si želajú politici. Aspoň teoreticky.
Prax však môže vyzerať úplne inak. Napríklad vtedy, ak prezident svojimi krokmi vyvolá recesiu.
Výhody za stovky miliárd
Pokles výkonnosti ekonomiky je pre centrálnych bankárov hodenou rukavicou. V ťažkých časoch siahnu po znížení úrokových sadzieb. Lacnejšie peniaze povzbudzujú apetít míňať – platí to pre firmy aj pre bežných ľudí. Práve takýto kalkul by vysvetľoval, prečo ekonomická agenda prezidenta Trumpa pripomína sabotéra v Bielom dome.
Dôvodov dotlačiť centrálnu banku k nižším sadzbám má republikánsky prezident viac.
Prvým je riadenie dlhu. Len v tomto roku budú americké korporácie refinancovať dlhy v celkovom objeme okolo dvoch biliónov dolárov. Americkú vládu čaká rovnaká úloha, no s päťnásobne väčším objemom dlhu. Nižšie úrokové sadzby by mohli výrazne znížiť náklady na získanie nových pôžičiek.
Znižovanie úrokových sadzieb zároveň funguje ako finančný stimul pre ekonomiku. Presnejšie: megastimul, za ktorý netreba platiť. Každá štvrtina percentuálneho bodu (0,25 %), o ktorú Fed zníži hlavnú úrokovú sadzbu, je ekvivalentom 100-miliardovej finančnej injekcie pre hospodárstvo. V tejto sume sú zohľadnené všetky benefity, ktoré lacnejšie peniaze prinášajú: úvery s nižším úrokom, úspora zo splácania pôžičiek s variabilným výnosom a v neposlednom rade aj efekt peňazí minutých na spotrebu, ktoré by inak smerovali na splácanie úrokov.
Tretím dôvodom by mohlo byť oživenie rastu. Po krátkodobej korekcii by kombinácia deregulácie, zníženia daní a probiznisovo orientovaného Bieleho domu v spojení s výraznými menovými stimulmi mohla trhy opäť mimoriadne silno naštartovať. Je to ako stláčanie pružiny – čím silnejšie je stlačená, tým silnejšie bude jej uvoľnenie.
Plánované privedenie ekonomiky do recesie môže vyzerať ako strategický ťah. Bolestivý, možno zákerný, ale premyslený. Trumpova terapia však nemusí vyjsť podľa plánov. História ekonomického inžinierstva je plná chybných výpočtov.
Herbert Hoover v roku 1930 zvýšil clá v presvedčení, že to pomôže americkým robotníkom. Namiesto toho len prehĺbil Veľkú hospodársku krízu. Richard Nixon v roku 1971 zaviedol kontrolu miezd a cien, aby skrotil infláciu, čo ešte viac zhoršilo inflačnú krízu v 70. rokoch. Hospodárska bolesť, ktorá bola raz spôsobená, nie vždy zmizne na povel.
Je možné, že Donald Trump sa stane novodobým von Jaureggom a podarí sa mu pretaviť krátkodobú bolesť na dlhodobé zotavenie. Ale riziko zlyhania tejto stratégie nie je malé. Na Wall Street je skepsa extrémne vysoká.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
