Mark Twain – start-upový investor
Väčšine ľudí na svete meno Samuel Clemens nepovie nič. Každý ho však pozná ako Marka Twaina, amerického spisovateľa a humoristu. No bol to práve Samuel Clemens, kto svojimi investičnými rozhodnutiami prišiel o všetko, čo Mark Twain zarobil.
S každým eurom, ktoré vkladáme do investícií, očakávame, že sa vráti zhodnotené. Keď však vývoj investície naberie zlý kurz, len ťažko si dokážeme priznať svoj omyl. Prirodzenou ľudskou tendenciou je držať sa stratovej investície dlhšie, ako by sme mali. Je to jediný spôsob, ako možno oddialiť moment porážky.
Vo svete financií je mnoho známych mien, ktoré na túto tendenciu doplatili. Ale azda nik z nich nebol väčší smoliar ako práve Mark Twain. Geniálny autor, no neuveriteľne zlý biznismen. Keď v roku 1876 začal prácu na svojom najslávnejšom diele Huckleberry Finn, mal v úmysle dopísať ho v priebehu dvoch mesiacov. Bol však taký posadnutý hľadaním bohatstva, že knihu dokončil až po takmer 10 rokoch.
Dychtivý po inováciách
Keby dnes niekto narábal s peniazmi ako M. Twain, mal by imidž start-upového investora. Bol veľkým fanúšikom technologických noviniek. Investoval do spoločnosti, ktorá mala ideu zvýšenia efektívnosti parných motorov. Nezastavil ho ani fakt, že firma sa k svojmu cieľu nikdy ani len nepriblížila, Twain vo svojej slabosti (a vizionárskej chamtivosti) platil vynálezcovi 35 dolárov týždenne. „Raz za pár dní ma navštívil, aby mi oznámil, ako pokročil, no už z jeho dychu a chôdze som pochopil, že na whisky minie každý týždeň 36 dolárov. Nikdy som však neprišiel na to, odkiaľ vzal ten jeden dolár,“ povedal neskôr o svojej skúsenosti.
Zoznam vtedajších start-upov, do ktorých investoval, bol podstatne dlhší. Financoval výrobcu sušeného mlieka, parnej kladky, aj začínajúcu poisťovňu. Keď spoznal hĺbku svojich omylov, napísal známemu spisovateľovi: „Ak sa v tvojich knihách dočítam o tom, ako skántriť vynálezcov, pošli mi ich deväť.“
M. Twain mal špeciálny talent. Nielen na vyhľadávanie najhorších investičných možností, ale i na prehliadanie tých najsľubnejších. Prostredníctvom svojho známeho sa dostal na prezentáciu Alexandra Grahama Bella, ktorý sa snažil získať investíciu pre svoj nový vynález – telefón. „Odmietol som. Povedal som mu, že s divokými špekuláciami už nechcem mať nič spoločné. Potom mi ponúkol akcie za 25 dolárov. Povedal som mu, že ich nechcem za žiadnu cenu,“ zaspomínal populárny autor. Keď sa však potom vrátil z dovolenky v Európe, uvidel starého úradníka, ktorý do nového vynálezu investoval. Stal sa z neho veľmi bohatý muž.
Shakespear, Edison...
M. Twain neinvestoval len do nápadov iných, peniaze úspešne topil aj vo vlastných vynálezoch – od elastického opasku na nohavice až po prenosný kalendár. Samuel Charles Webster, manžel jeho netere, dokázal zhrnúť jeho charakteristiku do jedinej vety: „Snažil sa byť Edisonom, Shakespearom a ďalšími velikánmi.“
To, čo neprerobil na start-upoch, stratil M. Twain obvyklejším spôsobom – špekuláciami na akciovom trhu, kupovaním a predávaním s veľmi nešťastným načasovaním. Typickým príkladom jeho obchodov bola investícia do akcií spoločnosti Oregon Transcontinental Railroad, ktoré kupoval za 78 dolárov a predával po 12 dolárov. Bol to práve tento obchod, po ktorom vyhlásil: „Žiadne správy o akciách už nikdy nechcem ani vidieť.“
Po vyhlásení osobného bankrotu a úspešnom vyplatení dlhov svojich veriteľov sa však k osvedčenému spôsobu strácania peňazí vrátil. S veľkými očakávaniami investoval 16-tisíc dolárov do novej príležitosti: American Mechanical Cashier Company. Po ôsmich mesiacoch, keď neprišli žiadne výsledky, urobil neobvyklé rozhodnutie – z investície vycúval.
Základnú investičnú lekciu pochopil.