Matematikou na dilemy
Každý z nás má veľa možností, ako minúť svoje peniaze. Alebo komu venovať svoj čas. To je dobrá správa. Zlou správou je to, že všetky tieto zdroje – čas aj peniaze – sú obmedzené. Platí to pre chudobných, aj bohatých.
Každý z nás má veľa možností, ako minúť svoje peniaze. Alebo komu venovať svoj čas. To je dobrá správa. Zlou správou je to, že všetky tieto zdroje – čas aj peniaze – sú obmedzené. Platí to pre chudobných, aj bohatých.
Mohli by ste mať na účte 10 miliónov eur, no váš deň by aj tak mal 24 hodín. Otázkou teda je, ako s týmito obmedzenými zdrojmi nakladať čo najefektívnejšie. Meranie toho, čo je „najefektívnejšie“, má však háčik – subjektivitu. Každý z nás má jednoducho vlastný rebríček preferencií, či už hovoríme o trávení voľného času, alebo o tom, ako naložiť s peniazmi navyše.
Na lepšiu ilustráciu začnime jednoduchým príkladom. Čomu by ste dali prednosť: návšteve múzea alebo športového podujatia? Kým milovníci secesie by si určite nenechali ujsť výstavu diel Alfonsa Muchu, pre iných by takáto udalosť bola neskutočná nuda. Nie každé rozhodovanie je však také priamočiare. Čo keby ste si pomohli malým trikom?
Rebríček „zábavnosti“
Jeho koncept je postavený na tom, že každý z nás vie približne odhadnúť, čo ho bude „baviť“ viac, čo bude z jeho pohľadu hodnotnejšie. Či návšteva kina, alebo večer pri jazere. Posedenie s priateľmi, alebo zaujímavá kniha. Počet kombinácií na vzájomné porovnávanie nie je ničím obmedzený. Skúste si teraz predstaviť – a to sa už dostávame k podstate triku –, že každej tejto aktivite priradíte na vlastnej škále „zábavnosti“ určitý počet bodov. Ak budeme pracovať s 10-stupňovou škálou, tak hodnotenie 1 bude patriť tomu najnudnejšiemu a najotravnejšiemu, čo si viete predstaviť. Na druhej strane – známka 10 bude presným opakom. Pokiaľ by ste patrili k spomínaným milovníkom secesie, tak návšteva expozície spomínaného českého maliara by zrejme mala vysokú známku, povedzme 8 alebo 9. Jednoduché, však?
Druhou vstupnou premennou budú náklady každej zvažovanej možnosti. A ideme do finále: vydelením výšky nákladov počtom bodov na škále „zábavnosti“ získame ukazovateľ, ktorý síce nie je definovaný v žiadnej učebnici, no pre vlastnú potrebu ho môžeme nazývať „náklady na jednotku zábavy“.
Ako na to v praxi
Ak ešte nemáte jasnú predstavu, konkrétny príklad bude možno zrozumiteľnejší. Porovnávať budeme dve možnosti, ktoré sme spomenuli v úvode: návštevu múzea a športového podujatia. Povedzme, že muzeálna expozícia má na vašej subjektívnej stupnici známku 4, takže veľký fanúšik múzeí nebudete. Ak by ste sa doň predsa len vybrali, za vstupenku zaplatíte 30 eur.
Druhá možnosť – návšteva športového podujatia – vám je bližšia. Intuitívne by ste jej priradili hodnotenie 7. Vstupenka vás bude stáť 20 eur. Čo hovoria počty? V prvom prípade by náklady na jednotku zábavnosti predstavovali 7,50 eura (30 eur/4 jednotky na škále), v druhom približne 2,90 eura (20 eur/7 jednotiek na škále). Jednotkové náklady na „zábavnosť“ sú jednoznačne nižšie v druhom prípade, ktorému by ste za takýchto okolností mali dať prednosť.
Uvedený vzorec má svoje limity, ktoré intuitívne pochopí každý. Prvý súvisí s potrebou vnútorného oznámkovania zábavnosti možnosti, ktorú zvažujete. Ak ste už boli v kine alebo v múzeu, asi viete približne odhadnúť, do akej miery to bude „stáť za to“ (hoci aj tu je priestor na omyl). Ale čo v prípade, že máte na výber aj niečo, čo ste predtým ešte nezažili? (Napríklad bungee jumping?) V takýchto situáciách bude akýkoľvek pokus o známkovanie len tipovaním. Navyše, ak pôjde o akcie s partnerom, každý z vás môže hodnotiť ich zábavnosť odlišne.
Napriek týmto obmedzeniam vám tento trik dávame do pozornosti. Totožný koncept totiž môžete použiť aj pri dôležitejších finančných rozhodnutiach. Neviete sa rozhodnúť, či renovovať bývanie, alebo si dopriať dovolenku pri mori? Každú z alternatív ohodnoťte stupňom dôležitosti a následne postupujte rovnako ako pri príklade uvedenom vyššie. Vďaka tomu minimalizujete možnosť vzniku situácie, keď sa pozriete na stav svojho účtu a poviete si: „Neverím, že som dal toľko peňazí za takú hlúposť!“
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
