Medvede a býky. Ako sa dostali do finančného slovníka?
Býka na akciových trhoch zahnal medveď. Moment. Býk? Medveď? Na akciových trhoch?
„Ako dlho môže trvať medvedí trh?“ pýta sa americký biznisový magazín Forbes na svojom webe. Jim Cramer, burzový analytik a moderátor investičnej relácie Mad Money, zase upozorňuje na šesť podmienok, pri ktorých by mohlo dôjsť „k býčiemu trhu uprostred medvedieho“. Pre nezasvätených môžu takéto titulky znieť mätúco: Ako sa medvede a býky dostali do finančného slovníka? Zmätení sú však aj experti.
Pred historickým exkurzom aspoň stručné vysvetlenie. Keď finanční analytici hovoria o býčom trhu, spravidla tým myslia situáciu, v ktorej ceny akcií (alebo hodnoty akciových indexov) vzrástli aspoň o 20 % od najnižšieho bodu posledného poklesu. Medvedí trh je v ich chápaní obrátená situácia: pokles trhu aspoň o 20 % od posledného rekordu. Práve v takejto situácii sa v júni ocitol americký akciový index S & P 500. Na začiatku roka ešte vzrástol na nový rekord, odvtedy však nepretržite klesal. V polovici júna už bola jeho hodnota o 20 % pod januárovým maximom. Vo finančnom slangu to znamená, že Wall Street je v medveďom trhu.
Býk na jeden deň
Prvé stopy po medveďoch a býkoch nachádzajú lingvisti už v Británii na začiatku 18. storočia. Vtedy sa nimi údajne označovali finanční pesimisti a optimisti. Býk vraj pripomínal svojím revom dychtivého kupujúceho, medveď mal k svojmu označeniu prísť podľa miestneho označenia človeka, ktorý predával niečo skôr, ako to reálne vlastnil („predávať kožu medveďa pred tým, ako ho chytí“). V prenesenom význame platí historická metafora aj o dnešných „medveďoch“ – burzových špekulantoch, ktorí si požičiavajú akcie, aby ich predali, a neskôr, po poklese, kúpili späť lacnejšie.
Medvedie a býčie trhy sa však začali spájať s financiami podstatne neskôr, v polovici 19. storočia. Na rozdiel od moderného chápania týchto slovných spojení nešlo o žiadnu dlhodobejšiu charakteristiku trhov, ale skôr o krátkodobý – spravidla jednodňový, niekedy ešte kratší – cenový výkyv. „Býčí trh pri sobotnom obchodovaní so pšenicou trval asi hodinu,“ písal The Wall Street Journal 15. mája 1899.
Napriek tomu, že zmienky o býčích a medvedích trhoch sa už v dobových médiách začali objavovať častejšie, jednoznačná definícia týchto pojmov neexistovala a každý – vrátane expertov – mal vlastné vysvetlenie. „Býčí trh trvá, kým priemer (t. j. akciový index) v niektorom bode prekoná dovtedy najvyšší bod. Počas medvedieho trhu klesne priemer pod predchádzajúce minimum,“ napísal v roku 1902 Charles Henry Dow, zakladateľ finančného denníka The Wall Street Journal. V takej širokej definícii si každý mohol nájsť svoj vlastný variant.
Zaužívaná fikcia
Konsenzus na jednotnom chápaní medvedieho a býčieho trhu neexistoval ešte ani v polovici minulého storočia. „Nie je jednoducho možné dospieť k presnej definícii takej premenlivej záležitosti, akou je medvedí alebo býčí trh,“ posťažoval sa Magazine of Wall Street na sklonku roku 1949. Dokázal nanajvýš poukázať na príklady, ktoré by bolo možné označiť niektorým z týchto názvov. Jedným z nich bol nárast akciového indexu Dow Jones medzi májom 1947 a júnom 1948, keď jeho hodnota stúpla o 18 %. Kritériá 20-percentného nárastu alebo poklesu, ktoré poznáme v súčasnosti, sa začali objavovať len v nedávnej histórii, po enormnom raste akciových trhov v 80. a 90. rokoch minulého storočia.
Napriek tomu, že finančné médiá dnes o medvedích a býčích trhoch reportujú úplne bežne, netreba zabúdať na to, že ide len o arbitrárne nálepky. Nik nedokáže povedať, prečo sa práve 20-percentný pokles alebo nárast považuje za definičné kritérium a prečo nie 15- alebo 30-percentný. V zaužívanej terminológii chýba akákoľvek podmienka trvania takéhoto trhu. Jasné nie je dokonca ani to, z akých cien sa výpočet percentuálneho nárastu uskutočňuje (napr. zo záverečných v daný deň alebo z najvyšších dosiahnutých počas dňa).
Keď médiá nabudúce budú biť na poplach z dôvodu medvedieho trhu alebo vzbudzovať veľké očakávania z býčieho trhu, investori o nič neprídu, ak podobné správy budú ignorovať. Poznanie toho, ako tieto označenia vznikli, im v tom môže pomôcť.