Miliardová hviezda, ktorá zhasla
Na to, aby ste sa stali hviezdou vo svete financií, nepotrebujete extra talent. Ak dokážete zarobiť veľa, veľa peňazí, pre každého budete génius. Čo na tom, že ste mali len obrovský kus šťastia?
Rozlíšiť, kto je skutočne brilantný investor, je náročnejšie, ako by sa mohlo zdať. Už len preto, že pod výsledok snahy zarobiť čo najviac sa nepodpisuje len bystrý duch, schopnosť rozlíšiť medzi dôležitými a nedôležitými informáciami a správne ich vyhodnotiť, ale i kus šťastia. Najviac o ňom by mohol hovoriť Američan John Paulson.
Svoj vlastný hedžový fond, Paulson & Co., otvoril v roku 1994 s vlastnými dvoma miliónmi dolárov. V investičnej banke Bear Sterns sa dovtedy špecializoval na špecifickú oblasť – obchodovanie s akciami firiem, ktoré sa mali v pláne spojiť. Na to, aby urobil „dieru do sveta“, si musel počkať viac ako desaťročie. Po kolapse hypotekárneho trhu v USA narástol objem aktív pod jeho správou na viac ako 36 miliárd USD, čo z Paulson & Co. spravilo druhý najväčší hedžový fond na svete.
S jedlom však rastie chuť, a tak po stávke na kolaps trhu s nehnuteľnosťami začal pátrať po ďalšej megapríležitosti. Po desiatich rokoch hľadania stratil väčšinu klientov, ktorých pritiahla vidina vysokých ziskov, objem spravovaných aktív klesol pod 10-miliardovú hranicu a aj z toho väčšina peňazí patrila jemu alebo jeho zamestnancom. J. Paulson je príkladom toho, čo všetko môže človek dosiahnuť, ak je v správnom čase na správnom mieste. Ale i toho, čo sa môže stať (a zvyčajne aj stane), ak niekto na finančnom trhu uverí vo vlastnú genialitu.
„Je to ako Wimbledon.“
Ak by vám v roku 2000 ponúkol možnosť investovať do nehnuteľností v USA, mali by ste viacero dôvodov na skepticizmus. Za predchádzajúce štvrťstoročie to bola investícia, ktorá zarobila v prepočte 1,4 %, menej ako tempo rastu inflácie. V nasledujúcich rokoch sa však všetko zmenilo. Ceny nehnuteľností prudko vzrástli, no nebol to J. Paulson, ktorý si to všimol.
Presvedčenie o tom, že trh s realitami zažíva expanziu, na ktorú nebol žiadny relevantný dôvod, bol Paolo Pellegrini, Paulsonov analytik. On upozornil svojho šéfa na príležitosť, ktorá ešte nikdy nebola – staviť na prepad cien nehnuteľností. Do tejto myšlienky investoval toľko, že keď v roku 2007 začal hypotekárny trh padať, fond Paulson & Co. zarobil 15 miliárd dolárov, z nich štyri zinkasoval sám Paulson. Nikomu sa dovtedy nič podobné nepodarilo.
Zarobiť veľké peniaze však prináša nové, nepoznané problémy. Ak dokážete skórovať vo veľkom, všetky ďalšie, no menšie úspechy sa javia ako zlyhania: „Je to ako Wimbledon. Ak ho vyhráte, neskončíte s tenisom, chcete ho vyhrať znovu.“
Keď po vypuknutí krízy prišla americká centrálna banka s programom kvantitatívneho uvoľňovania, Paulson opäť zatúžil ohúriť. Bol presvedčený, že tlačenie peňazí do ekonomiky musí nevyhnutne vyústiť do rastu inflácie, začal preto hľadať investíciu, ktorej by rast cien neublížil. V skutočnosti pátral po niečom, čo by v inflačnom prostredí bolo ešte cennejšie. Výsledok pátrania: zlato.
Paulson vedel, že ak sa má opäť stať superhviezdou, musí zabudnúť na poučky o diverzifikácii, aj na kontrolu rizík. V lete 2010 vložil do zlata 5 miliárd dolárov, čo z neho spravilo najväčšieho majiteľa žltého kovu na svete. Jeho cena však nezačala rásť, ako Paulson očakával. Nedošlo dokonca ani k prvotnému predpokladu jeho tézy – rapídnemu nárastu inflácie.
Paulsonov príbeh je zaujímavý aj tým, že každý ho môže vidieť z iného uhla. Pre niekoho to môže byť potvrdenie toho, že zarobiť miliardy možno aj na cudzom nápade, ak máte dostatok šťastia. Pre iného príklad toho, že investičné hviezdy neexistujú. A ak áno, vopred zistiť, kto hviezdou bude, je nemožné.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
