Mladí a negramotní

Sú mladí, majú k dispozícii neobmedzené zdroje informácií, ale aj veľké problémy pri riešení elementárnych úloh. Ťažkosti im robí matematika, slabo rozumejú čítanému textu a zaostávajú aj v chápaní základných ekonomických a finančných vzťahov. Absencia finančnej gramotnosti mladých na Slovensku dosahuje rozmery, ktoré možno nájsť len málokde na svete.

Sú mladí, majú k dispozícii neobmedzené zdroje informácií, ale aj veľké problémy pri riešení elementárnych úloh. Ťažkosti im robí matematika, slabo rozumejú čítanému textu a zaostávajú aj v chápaní základných ekonomických a finančných vzťahov. Absencia finančnej gramotnosti mladých na Slovensku dosahuje rozmery, ktoré možno nájsť len málokde na svete.

Aj takto možno interpretovať výsledky prieskumov PISA 2012, ktoré sa pod hlavičkou Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) uskutočnili v desiatkach krajín po celom svete. Po prvýkrát boli súčasťou skúšobných testov aj otázky z oblasti osobných financií. Slovenskí tínedžeri, ktorí ich absolvovali tiež, však ukázali, že o peniazoch toho vedia menej ako ich vrstovníci v iných krajinách.

Na ilustráciu: skúste si predstaviť faktúru, na ktorej je meno textilnej spoločnosti Veselá móda a jej klientky Simony. Obsahuje účet za tri tričká, jedny džínsy a šál v celkovej hodnote 153 zedov (vymyslená mena). Otázka je, prečo takúto faktúru Simona dostala. Buď by mala uvedenú sumu zaplatiť textilnej firme, Veselá móda jej, alebo je to potvrdenie o tom, že Simona už zaplatila či, naopak, dodávateľská firma zaplatila jej? Takto vyzerala jedna z úvodných otázok testu, ktorý odhalil, koľko o osobných financiách vedia mladí ľudia.

Základy nezvláda každý desiaty

Finančná gramotnosť bola v rámci projektu PISA testovaná po prvýkrát. Cieľovú skupinu otázok tvorili 15-roční žiaci v 18 krajinách sveta, na Slovensku na ne odpovedalo celkovo 1 059 žiakov zo všetkých typov škôl. Otázky boli rozdelené do piatich skupín, od najjednoduchšej až po najťažšiu. Príklad o faktúre pre Simonu patril do prvej, elementárnej skupiny.

V zápolení 18 krajín, v ktorých mladí ľudia odpovedali na otázky z oblasti financií, skončili slovenskí žiaci na 15. mieste, tretí od konca. Priemerné skóre na jedného školáka dosiahlo 470 bodov, horšie v celkovom rebríčku dopadlo len Taliansko (466 bodov) a Kolumbia (379 bodov). Na čele rebríčka skončil čínsky Šanghaj, ktorého školáci dosiahli v priemere 603 bodov.

Relatívne najlepšie sa Slováci popasovali s otázkami v kategórii najjednoduchších. Podľa súhrnných štatistík na ne dokázalo úspešne odpovedať 90,5 % školákov. To znamená, že jeden z desiatich nezvládol ani túto elementárnu úroveň. V náročnejších kategóriách už úspešnosť rapídne klesala – na tretej úrovni otázky zvládla len polovica Slovákov (50,7 %), na najvyššej len približne každý dvadsiaty (5,7 %).

Správy o výsledkoch testovania finančnej gramotnosti mladých ľudí prebehli domácimi médiami len v tichosti, no takmer vo všetkých bolo už v titulkoch cítiť sklamanie. „Slovenskí študenti nás nechali v hanbe,“ znel jeden z nich. Až také veľké prekvapenie to však nebolo. Na internete nie je problém vyhľadať výsledky rozsiahleho prieskumu, ktorý v tejto istej oblasti uskutočnila prednedávnom nadácia Nadácia PARTNERS. Ten okrem iného ukázal aj to, že tri štvrtiny Slovákov neplánujú financie vo svojich domácnostiach, takmer polovica populácie nemá prehľad o svojich výdavkoch a až 85 % ľudí si nedokáže vytvoriť žiadnu finančnú rezervu.

Vplyv domáceho prostredia

Vplyv domáceho prostredia na vedomosti žiakov je pritom na Slovensku extrémne silný. Medzi 18 krajinami v tomto teste bola už len jedna jediná, v ktorej bola väzba medzi výsledkami testu finančnej gramotnosti a sociálno-ekonomickým statusom silnejšia (Nový Zéland). Ak spomínaný prieskum Nadácie PARTNERS odhalil alarmujúcu úroveň znalostí o osobných financiách v slovenských domácnostiach a ich reálny stav, niet divu, že odraz takejto situácie je čitateľný aj vo vedomostiach ich najmladších členov.

Ak teda rodina nedokáže pomôcť, alternatívou by mohla byť logicky škola. V tejto oblasti má Slovensko výrazne navrch – prístup k vzdelávaniu vo finančnej oblasti má viac ako 80 % školákov. Percento však očividne nebude všetko – približne rovnako sú na tom aj školáci v Českej republike a Belgicku. V konečných štatistikách medzinárodného testovania však Česko obsadilo šieste miesto (priemerné skóre na žiaka 513 bodov) a Belgicko dokonca druhé (541 bodov).

Myslieť samostatne

Vo výsledkoch testov PISA, ktoré okrem finančnej gramotnosti merali aj matematické vedomosti a schopnosť porozumieť písanému textu, postrehli štatistici pri analýze údajov aj vzťah medzi jednotlivými oblasťami. „Zaujímavým poznatkom v rámci výsledku žiakov z finančnej gramotnosti je aj vzťah medzi finančnou gramotnosťou a ostatnými dvoma sledovanými oblasťami – matematickou a čitateľskou gramotnosťou. V priemere v rámci 13 krajín OECD je hodnota korelácie medzi finančnou gramotnosťou a matematickou gramotnosťou 0,83. Korelácia medzi finančnou gramotnosťou a čitateľskou gramotnosťou je 0,79. Prepojenie medzi finančnou gramotnosťou a týmito dvomi oblasťami testovania môžeme považovať za veľmi silné,“ napísal o prvých výsledkoch testov Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.

Uvedené čísla hovoria o priemerných hodnotách korelácie v 13 krajinách OECD. V prípade Slovenska sú uvádzané väzby ešte užšie. Čo z toho vyplýva? Ak spoločnosť nemá peniaze na to, aby zlepšila sociálno-ekonomický status slovenských domácností, možno by stálo za pokus zlepšiť aspoň výuku matematiky a viesť mladých k samostatnému rozmýšľaniu. Finančná gramotnosť si nevyžaduje Einsteinov, skôr zdravú sedliacku logiku.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK