Môžu klesnúť hypotekárne sadzby do mínusu aj na Slovensku?
Boom na hypotekárnom trhu zdanlivo nie a nie skončiť. Po spomalení v prvej polovici roka prišlo v lete k opätovnému poklesu úrokových sadzieb a novému kolu refinancovania, ktoré vyhnalo objem nových úverov na bývanie za tretí kvartál späť na úroveň takmer 900 mil. eur mesačne, čo bolo viac ako 20 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku. Dokedy bude tento boom pokračovať a kam až klesnú úrokové sadzby na nových úveroch? Analýzu aktuálnej situácie prináša pre PARTNERS GROUP SK Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm Všeobecnej úverovej banky.
Rast úverov na bývanie je v kontraste s dynamikou ekonomiky. Tá spomalila svoj medziročný rast z 3,8 % v prvom kvartáli na 2,2 % v druhom a len 1,3 % v treťom. Spomalil aj rast pracovných miest a zvyšuje sa pravdepodobnosť, že miera nezamestnanosti už nebude ďalej klesať. Preto je zrejme len otázkou času, kedy domácnosti budú musieť prehodnotiť svoje spotrebné a investičné zámery, vrátane kúpy nehnuteľností. Odhady rastu ekonomiky na budúci rok sa priebežne znižujú. Zamestnávatelia začnú pristupovať ešte opatrnejšie ako doteraz k náboru nových zamestnancov a ich platom.
Na druhej strane, neduživý rast slovenskej ekonomiky má pôvod predovšetkým vo výraznom spomalení svetovej a najmä nemeckej ekonomiky, ktorá sa borí s recesiou v priemysle. Aj preto došlo k takému výraznému obratu v nastavení úrokových sadzieb centrálnych bánk. Spomeňme si, že ešte pred rokom americký Fed zvyšoval úrokové sadzby a ECB sa na podobný krok odhodlávala. V marci však Fed naznačil, že zvyšovaniu je nadobro koniec, a od leta svoje úrokové sadzby trikrát znížil. ECB medzičasom znížila svoju depozitnú sadzbu ešte hlbšie do mínusu a ohlásila reštart nákupu dlhopisov s cieľom stiahnuť nadol aj dlhodobé úrokové sadzby.
Tieto saltá v nastavení menových politík viedli k prepadu dlhodobých úrokových sadzieb v kľúčových krajinách eurozóny vrátane Slovenska do mínusu podobne ako v roku 2016. Na rozdiel od roku 2016 však na finančných trhoch aktuálne prevládol pocit, že toto obdobie záporných úrokov bude oveľa dlhšie, možno aj dekádu a viac. Podobne ako v Japonsku, na ktoré sa eurozóna čoraz viac ekonomicky aj demograficky začína podobať. Dramaticky poklesli nielen dlhodobé úrokové sadzby, ale aj swapy. A od nich sa odvíjajú náklady na kryté dlhopisy, ktorými nielen banky v najvyspelejších krajinách Európy, ale čoraz viac aj na Slovensku financujú úvery na bývanie. Preto sa stal realitou až donedávna nemysliteľný fakt, že úver na bývanie môže byť aj s mínusovou sadzbou – hoci zatiaľ len v severských krajinách, ktoré sa boria so zápornými úrokmi ešte dlhšie ako eurozóna.
Môžu do mínusu klesnúť hypotekárne sadzby aj na Slovensku? Jednej banke sa už podarilo predať kryté dlhopisy so záporným výnosom do splatnosti. Ďalšie banky zrejme budú nasledovať. Do výslednej cenotvorby však aktuálne výrazne zasiahla vládna moc s návrhom zdvojnásobiť bankový odvod a predĺžiť jeho platnosť aj za rok 2020. Odvod vo výške 0,40 % je de facto daňou nielen z vkladov klientov, ale aj krytých dlhopisov. Tým sa náklady na získavanie zdrojov na hypotéky oproti iným krajinám v eurozóne výrazne predražia. Navyše, bankový odvod ukrojí bankám z už beztak klesajúcej a v regióne podpriemernej ziskovosti vo veľmi háklivom čase. Spomaľuje sa ekonomika, čo ešte zvýrazní trend poklesu ziskovosti. A zároveň čoskoro vstúpi do platnosti nová európska banková regulácia, ktorá bankám prikáže držať ešte viac kapitálu ako doteraz. Na Slovensku sa kapitál v bankovom sektore tvorí hlavne zo ziskov. Keď ich nebude, nebude ani kapitál. A banky, aby plnili predpísaný pomer kapitálu oproti aktívam, budú musieť znížiť objem aktív vrátane úverov. Bankový odvod tak poškodí trhu dvakrát, predraží zdroje financovania a zníži jeho rastový potenciál.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
