Mýty a polopravdy, ktoré zavážili

Zámer zakotviť do ústavy konkrétnu úroveň dôchodkového veku sa objavil ako zvláštna iniciatíva niekoľkých poslancov. Ich návrh nemal vyčíslené žiadne finančné dosahy. Autori sa neobťažovali ani s pomenovaním relevantných dôvodov takejto zmeny. Mnoho používaných argumentov by pritom neobstálo v teste pravdivosti.

Na to, že niektoré z dôvodov, ktorými si advokáti dôchodkového stropu pomáhali v zriedkavých diskusiách, upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „V diskusiách sa zatiaľ opakovane objavujú argumenty, z ktorých väčšina vychádza z neúplných alebo len čiastkových informácií. Niektoré z nich možno označiť za mýty,“ napísala vo svojom komentári. Päť z najčastejších ste možno počuli aj vy.

1. Čísla sú čísla, tu ide o ľudí

Nebudeme polemizovať o tom, či takýto argument používali obhajcovia dôchodkového stropu kvôli absencii čísel, ktoré by im dávali za pravdu, alebo mu úprimne verili. Faktom je, že čísla hovoria iný odkaz: ľuďom, ktorým má dôchodkový strop pomôcť, v skutočnosti poškodí.

Prvým dôvodom je fakt, ktorý sami priznali predkladatelia návrhu. Dôchodkový strop bude znamenať skokovité zníženie novopriznávaných dôchodkov. Podľa expertných prepočtov spôsobí menší počet odpracovaných rokov automatický pokles penzií o takmer 10 %. Je to len číslo, znamená však, že ľudia budú mesačne dostávať menej, ako by dostali, ak by dôchodkový strop v ústave neexistoval.

Druhým dôvodom sú náklady na toto opatrenie. Dôchodky síce budú nižšie, no budú sa vyplácať väčšej skupine obyvateľstva. Na to budú potrebné miliardy eur, ktoré pôjdu z peňaženiek ľudí. Tieto výdavky budú vo verejných financiách chýbať. Keď sa ekonomike prestane dariť, pomáhať tým, ktorí to potrebujú, môže byť problém.

2. Slovensko dáva na dôchodky málo

Je to pravda. V porovnaní s niektorými krajinami v EÚ sú výdavky Slovenska na dôchodky nižšie. To však neznamená, že na dôchodcoch krajina šetrí. Ani to, že by si mohla dovoliť poskytovať vyššie penzie.

Problém pri takomto porovnávaní je podobný tomu, ktorý z dvoch fondov bol výnosnejší, ak jeden z nich zarobil svojmu klientovi 1 000 eur a druhý 1 500. Samotné čísla sú príliš málo na odpoveď. Najmä vtedy, ak viete, že do druhého fondu bola investovaná desaťnásobne väčšia suma ako do prvého.

Výdavky na dôchodky sú funkciou viacerých premenných. Dôležitým faktorom je miera náhrady, teda pomer medzi vyplácanými dôchodkami a predchádzajúcou mzdou. Nemožno zabúdať ani na spôsob valorizácie penzií, dôchodkový vek, existenciu ďalších dôchodkových pilierov a najmä na demografiu. Krajiny, v ktorých sa už proces starnutia spoločnosti začal, majú vyššie percento seniorov v populácii ako tie, ktoré sú na prahu tohto procesu. Slovensko sa naň ešte len pripravuje. To je dôvod, pre ktorý sa môžu výdavky na dôchodky javiť v medzinárodnom porovnaní nízke.

3. Nestrašte demografiou, nik nevie, čo bude o 20 rokov

Naozaj nik netuší, ako bude svet vyzerať o 20 rokov. V demografii si však môžeme urobiť pomerne dobrú predstavu. Ľudia, ktorí budú o 20 rokov v dôchodkovom veku, už dnes existujú. Majú svoje mená, ich tváre vídavame cestou do práce aj z nej. Vieme pomerne presne povedať, koľko je v súčasnosti na Slovensku štyridsiatnikov aj päťdesiatnikov. A vieme aj to, kedy dosiahnu dôchodkový vek, i to, koľko ich približne bude.

Rovnako poznáme aj počty detí, ktoré o 20 rokov budú dospelými ľuďmi, začnú pracovať a prispievať do dôchodkového systému. Aj tieto deti majú svoje mená a tiež ich vídavame úplne bežne. Existujú faktory, ktoré môžu zloženie obyvateľstva výraznejšie zmeniť (napr. imigrácia), no najvýznamnejší vplyv na demografický vývoj a hospodárenie Sociálnej poisťovne a priebežného dôchodkového systému majú ľudia, o ktorých existencii už dnes vieme. Vďaka tomu sme schopní s vysokou mierou istoty predpovedať, aké bude demografické zloženie krajiny aj o 20 rokov.

3. Najlepšia dôchodková politika je prorodinná politika

V súvislosti s nepriaznivým demografickým vývojom sa často objavujú tvrdenia o tom, že ak sa chceme vyhnúť starnutiu spoločnosti a platiť náklady tejto zmeny, je potrebné zvýšiť pôrodnosť. Napríklad preto, „aby mal kto robiť na dôchodky“.

Problém je v tom, že aj keby zázračným spôsobom stúpla pôrodnosť na Slovensku už v tomto roku, dôchodkový systém to vôbec nepocíti. „Akákoľvek zmena v pôrodnosti sa v penzijnom systéme začne prejavovať najskôr o 20 rokov, a aj to iba postupne,“ vysvetľuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Slovensko bude v nasledujúcich rokoch patriť medzi najrýchlejšie starnúce krajiny Európskej únie bez ohľadu na to, či zaznamená zlepšenie pôrodnosti alebo nie. „Ak by sa aj podarilo okamžite zvýšiť plodnosť z dnešných 1,5 na 2,1 dieťaťa na ženu, starnutie populácie to nezvráti, iba zmierni od druhej polovice 30. rokov,“ dodáva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

4. Dôchodkový vek nemôže donekonečna rásť

Vytvorenie mechanizmu, ktorý od roku 2017 začal automaticky zvyšovať dôchodkový vek na Slovensku, neznamenalo, že dôchodkový vek sa bude zvyšovať automaticky. „Zvyšuje sa iba vtedy, ak podľa údajov Štatistického úradu SR žijeme dlhšie,“ uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej analýze.

Dojem vytrvalého rastu dôchodkového veku môže byť podľa nej spôsobený tým, aké údaje sa prezentujú. Najčastejšie používanou projekciou totiž býva najpravdepodobnejší scenár vývoja dôchodkového veku, v ktorom sa dĺžka života približuje vyspelým krajinám. To, že ide o najpravdepodobnejší scenár, neznamená, že dôchodkový vek sa bude vyvíjať presne takýmto spôsobom

Málo známou vlastnosťou mechanizmu automatického zvyšovania dôchodkového veku je, že ak by stredná dĺžka života v dôchodkovom veku prestala rásť, premietlo by sa to aj do zastavenia rastu dôchodkového veku. Ak by sa z nejakého dôvodu – čisto hypoteticky – odrazu začali ľudia na dôchodku dožívať nižšieho veku, nadol by šiel aj oficiálny dôchodkový vek.

5. Dôchodkový vek 68 rokov? Dôchodok si neužijem!

Naviazanie dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky života vyvoláva obavy z toho, že ľudia si dôchodok vôbec „neužijú“. A ak pôjde dôchodkový vek nahor, obdobie životného oddychu sa skráti ešte viac.

Podľa analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť budú súčasné generácie dôchodcov (mužov) odchádzajúce do dôchodku priemerne vo veku okolo 62 rokov poberať penziu viac ako 19 rokov. Je to najdlhšie obdobie poberania dôchodku od roku 1950. „V porovnaní s obdobím pred rokom 1989 je to o viac ako tri roky dlhšie (o 20 % dlhšie) napriek tomu, že dôchodkový vek mužov je dnes vyšší o približne dva roky,“ píše sa v analýze. Súčasné generácie dôchodkýň (žien) budú po zjednotení dôchodkového veku v roku 2024 poberať dôchodok 23,5 roka, teda o štyri roky dlhšie ako muži, aj napriek jednotnému dôchodkovému veku.

Kým krivka opisujúca vývoj dĺžky poberania dôchodku má u mužov rastúcu tendenciu (a je na historickom maxime), pri ženách, naopak, klesá. Dôvodom je fakt, že od roku 2004 prebieha postupné zjednocovanie dôchodkového veku mužov a žien. „Väčšinu histórie dôchodkového systému boli totiž ženy zvýhodnené nižším vekom odchodu do dôchodku,“ podčiarkuje analýza.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK