Na trhy s akciami sa vrátili kupci

Po dvojciferných ziskoch v roku 2012 akciové trhy po celom svete smerujú nahor aj v prvých týždňoch tohto roku. Nárast cien akcií pritom nie je malý. Americký akciový index S&P 500 stúpol len počas januára o 5,2 %, najprudšie od roku 1997. Pre trhových štatistikov to je zaujímavé porovnanie, pretože keď pred 13 rokmi poskočila hodnota indexu o porovnateľné percento (v januári 1997 to bolo 6,1 %), celoročný zisk burzového indikátora dosiahol rekordných 31 %.

Po dvojciferných ziskoch v roku 2012 akciové trhy po celom svete smerujú nahor aj v prvých týždňoch tohto roku. Nárast cien akcií pritom nie je malý. Americký akciový index S&P 500 stúpol len počas januára o 5,2 %, najprudšie od roku 1997. Pre trhových štatistikov to je zaujímavé porovnanie, pretože keď pred 13 rokmi poskočila hodnota indexu o porovnateľné percento (v januári 1997 to bolo 6,1 %), celoročný zisk burzového indikátora dosiahol rekordných 31 %.  

V spravodajských agentúrach nebola núdza o množstvo rozličných príčin takéhoto skoku – od zlepšenia ziskovosti korporátneho sektora cez prekonanie obáv zo zrútenia sa z „fiškálneho útesu“ až po známky hospodárskeho oživenia v Číne a pribúdajúcim náznakom toho, že aj problémy v Európe by sa konečne mali dať na ústup.

V polovici februára eufória investorov stále trvá. Ziskovosť nemeckých akcií (meraná vývojom indexu DAX) síce od začiatku roka predstavuje menej ako 1,5 %, ale akciové trhy v USA sú výrazne vyššie. Hodnota technologického indexu Nasdaq je od konca decembra o 6 % vyššie, tradičný blue-chipsový index Dow Jones Industrial Average a S&P 500 si pripísal až 7 % zisk.

Spomínané agentúrne správy síce môžu vysvetľovať dôvody zlepšenej nálady investorov, dôvody rastu cien akcií však treba hľadať niekde inde. Existuje totiž jeden jediný dôvod, prečo ceny akcií rastú – niekto ich kupuje. Otázka je potom jednoduchá – kto?

Prvá ponúkaná možnosť je síce logická úvaha, no bez relevantných dát ostáva v rovine hypotézy: hedžové fondy. Už v januárovom vydaní informoval Partners News o tom, ako tieto neregulované fondy s povesťou investičných predátorov už ďalší rok zaostali za výkonom „bežných“ akciových indexov. Nie je nereálne predpokladať, že hedžové fondy už nechcú riskovať ďalšie fiasko v očiach svojich klientov, a keď už majú problém nájsť spôsob prekonania akciových indexov, intenzívnejšími nákupmi akcií môžu aspoň podstatne zvýšiť šance na to, aby za nimi príliš nezaostávali.

Druhé čiastkové vysvetlenie už možno postaviť na konkrétnejších základoch. Len za prvý mesiac tohto roku „natieklo“ do akciových fondov po celom svete takmer 40 miliárd dolárov, viac ako dvojnásobok toho, koľko do nich investori vložili pred rokom. Keďže investori chcú svoje peniaze investovať, akciové fondy nemajú dôvody odkladať nákupné aktivity na neskôr. Je preto pravdepodobné, že na strane kupujúcich stoja aj oni.

Predpovedať po prvých šiestich týždňoch nového roku koncoročný výsledok akciových trhov je, prirodzene, šialenstvo. Dobrou správou je, že trhy sa začínajú správať, ako keby všetky negatívne prekvapenia už vopred absorbovali. To síce nie je garanciou ďalšieho spokojného roka pre investorov, no prísľubom áno.
 

Devízové trhy

Miliardový tip na tri písmená? Jen.
 

Najväčší špekulanti sveta majú nový hit. Nie je ním žiadna akcia firmy s prevratnou technologickou novinkou, ani exotické finančné deriváty či komodita, ktorú dosiaľ každý prehliadal. Miliardy dolárov zarobili hedžové fondy tým, že stavili na pokles hodnoty japonského jenu.

Medzi tými, ktorí na takýchto „stávkach“ zarobili miliardy dolárov, je viacero renomovaných mien, vrátane Georga Sorosa. Ten sa stal žijúcou legendou už v roku 1992, keď podnikol podobne rozsiahlu špekuláciu proti britskej libre. Vtedy, rovnako ako i dnes, mu k astronomickým ziskom pomohli nič netušiaci politici.

Prvé obchody profitujúce z poklesu jenu začali špekulanti otvárať koncom minulého roka. Na japonských ostrovoch sa schyľovalo k parlamentným voľbám a Šinzo Abe, ich očakávaný víťaz, neskrýval svoj zámer oslabiť vlastnú menu. Jej nízky kurz je výhodný najmä pre exportérov, ktorí tak za vyvezené tovary zinkasujú vyššie tržby. Ešte v polovici novembra bolo na devízovom trhu možné predajom jedného dolára získať okolo 79 jenov. O tri mesiace neskôr už jeden dolár možno vymeniť za 93 jenov.

Oficiálna politická podpora slabnúcemu jenu je tŕňom v oku ďalším krajinám. Nemecko i Francúzsko už Tokio verejne kritizovali s tým, že na devízových trhoch môže vypuknúť „menová vojna“. Slabnúci jen totiž automaticky zvyšuje cenovky na všetkých tovaroch, ktoré tieto krajiny predávajú v Japonsku, čo v konečnom dôsledku znižuje konkurencieschopnosť firiem sídliacich mimo japonských ostrovov.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK