-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Naozaj chcete investovať konzervatívne?


04.04.2017

Slováci majú tradične nálepku konzervatívnych investorov. Niektorí majú logické dôvody, no pre mnohých sú „bezpečné“ investície voľbou len kvôli svojmu názvu. Čo by konzervatívni investori mali v skutočnosti vedieť?

Slováci majú tradične nálepku konzervatívnych investorov. Niektorí majú logické dôvody, no pre mnohých sú „bezpečné“ investície voľbou len kvôli svojmu názvu. Čo by konzervatívni investori mali v skutočnosti vedieť?

Preferencia konzervatívnych finančných nástrojov je na Slovensku neprehliadnuteľná. V druhom pilieri je v garantovaných dôchodkových fondoch viac ako 80 % všetkých penzijných úspor Slovákov. Lákať investorov sa darí aj konzervatívne zameraným podielovým fondom, ich podiel na trhu je v porovnaní s akciovými fondmi dvojnásobný.

Konzervovať = uchovať

Zvyčajná predstava o ideálnom výsledku investovania je jednoduchá: získať viac, zveľadiť majetok, zarobiť výnos. Čiastočne to platí aj o konzervatívnej investičnej stratégii. To, že má v názve prívlastok „konzervatívna“, nie je náhoda. Úlohou takéhoto prístupu je zachovať, t. j. konzervovať hodnotu finančného majetku. Pod zachovaním sa myslí uchovanie kúpnej sily investície, teda zabezpečenie toho, že za investovanú tisícku si aj o desať rokov bude možné kúpiť toľko tovarov a služieb ako dnes.

Úlohou konzervatívnych investičných stratégií je tak primárne dosahovanie výnosov, ktoré korešpondujú s vývojom inflácie. Predstava, že konzervatívnym investovaním sa človek stane bohatým, preto nezodpovedá zámerom takejto stratégie. Práve naopak. Konzervatívny prístup je garanciou toho, že investor hodnotu svojich peňazí nerozmnoží. V lepšom prípade zakonzervuje, v horšom (a častejšom) dokonca zníži.

Straty sú možné

Ak to niekoho ťahá ku konzervatívnym investíciám, často je to preto, že podvedome sú tieto investície spojené s nulovým rizikom straty. „Možno sa mi nepodarí zarobiť toľko ako v akciách, ale môžem pokojne spávať, pretože o peniaze aspoň neprídem,“ znie približne hlavný argument. Konzervatívne fondy naozaj investujú do najbezpečnejších finančných nástrojov, no to neznamená, že svojim investorom s vysokou averziou voči riziku nemôžu priniesť bezsenné noci.

Stačí sa pozrieť na aktuálne údaje o tom, ako sa v druhom pilieri darí garantovaným dôchodkovým fondom. Medzi konzervatívnymi investíciami ide o extrém – správcovia týchto fondov musia byť veľmi opatrní, pretože za určitých okolností sú povinní straty klientov (sporiteľov) zaplatiť z vlastného. Medzi podielovými fondmi podobné garancie vyžadované zákonom neexistujú. Preto môže byť pre niekoho prekvapujúce zistenie, že od začiatku roka boli v polovici marca (keď vznikol tento text) v strate štyri zo šiestich garantovaných fondov. Útecha o nemožnosti strát v konzervatívnych fondoch je zvyčajne signálom nízkej úrovne finančnej gramotnosti.

Aká inflácia?

Úlohou konzervatívnych investičných stratégií je dosahovať také zhodnotenie, ktoré približne kopíruje vývoj cenovej úrovne v ekonomike. Problém je v tom, že inflácia je príliš abstraktný pojem na to, aby mohol byť univerzálny.

Dôvodom je spotrebiteľský kôš, ktorý tvorí základ na meranie cenovej úrovne v ekonomike. Ide o mix tovarov a služieb, z ktorých mnohé väčšina ľudí ani nepozná. Navyše, ľudia nemíňajú peniaze za položky v spotrebiteľskom koši rovnako. Mladí sú spotrebiteľmi iných tovarov a služieb než generácia ich rodičov. Ceny toho, čo konzumujú, sa vyvíjajú inak ako ceny položiek, ktoré nakupujú iné skupiny obyvateľstva. „Inflácia mladých“ má teda inú vývojovú tendenciu ako „dôchodcovská inflácia“. Manažéri konzervatívnych fondov sa preto snažia držať aspoň krok s „oficiálnou“ infláciou, ktorú vykazuje štatistický úrad. To však nie je garanciou toho, že hodnota úspor konzervatívnych investorov bude v čase stabilná.