Nástrahy riadenia investícií „na kolene“
Kto má kapitál, môže ho investovať aj sám. To však nikoho investorom nerobí.
Manažovanie vlastných investícií má nepopierateľnú príťažlivosť. Žiadne poplatky za riadenie portfólia, možnosť vyberať si investície podľa vlastného uváženia, flexibilita zmeniť v prípade potreby stratégiu. To všetko môže znieť ako relevantné dôvody nespoliehať sa pri investovaní na žiadnu finančnú inštitúciu.
Až na to, že žiadny z nich relevantný nie je.
Tak ako sa nikto nestane chirurgom len tým, že na seba oblečie biely plášť a vezme do ruky skalpel, ani investorom človeka nerobí pár stovák (alebo tisícok) eur. To však nie je jediný dôvod, o ktorom by mali vedieť nádejní investiční manažéri svojich vlastných úspor.
Riziko malého a veľkého kapitálu
Pokiaľ s investovaním nemáte žiadne skúsenosti, máte pred sebou dlhú cestu štúdia. Teda ak k svojim úsporám nechcete pristupovať ako k žetónom v kasíne a všetko nechať na náhodu.
Na to, aby ste dokázali vhodne nastaviť svoje portfólio, potrebujete viac ako poznať základný rozdiel medzi akciami a dlhopismi. Vhod padne i záujem o matematiku, najmä o štatistiku a teóriu pravdepodobnosti. Pripočítajte k tomu aj angličtinu, bez ktorej sa nezaobídete pri štúdiu, a aspoň jeden programovací jazyk. Ak nedokážete overiť zmysluplnosť svojho investičného prístupu na dátach – reálnych aj hypotetických –, ostane vám len jediná nekomfortná možnosť: veriť slepo tomu, čo bude tvrdiť niekto iný.
Buďme však optimisti a pripusťme, že to všetko zvládnete, ak svojmu vzdelávaniu dáte jednu hodinu každého pracovného dňa. To je asi 250 hodín za rok. Optimisticky pridajme aj predpoklad, že mesačne budete investovať 200 eur a každý rok dosiahnete zhodnotenie o 20 %.
Po jednom roku by hodnota vášho účtu bola okolo 2 677 eur. Ak od tejto sumy odpočítate úspory, ktorými ste prispeli (12 × 200 = 2 400 eur), výsledkom je zisk 277 eur za rok (ešte raz: za 250 hodín štúdia). Vaša „odmena“ je v prepočte 1 euro a 11 centov za hodinu. To nie je žiadny lukratívny zisk.
Samozrejme, uvedený výpočet by mohol mať atraktívnejší výsledok. Stačilo by zmeniť jeho hlavné parametre. Dúfať v schopnosť konštantne dosahovať vyšší ako 20 % výnos je trúfalé (v takom prípade by vás ako investičnú superhviezdu vyvážili zlatom v každom fonde), ale čo ak by ste investovali podstatne vyšší kapitál?
Pri jednorazovej investícii 100-tisíc eur by 20 % zhodnotenie predstavovalo sumu 20-tisíc eur. Pokiaľ by sme ostali pri predpoklade 250-hodinového štúdia počas jedného roka, jedna hodina absorbovania nových poznatkov a vedomostí by bola „odmenená“ sumou 80 eur. To už vôbec neznie ako zlý obchod.
Problém je v tomto prípade iný: zverili by ste svoje 100-tisícové úspory niekomu, kto o investovaní má len hmlistú predstavu, no sľúbi vám, že každý deň si hodinku-dve niečo užitočné naštuduje? Samozrejme, že nie. Aj stávka všetkého na červenú dvanástku v rulete znie ako lepšia alternatíva. Vaša odpoveď by mala ostať rovnaká aj vtedy, ak ten „niekto“ by ste mali byť práve vy.
Všetko je relatívne
Je možné, že ani jedna z predchádzajúcich situácií nie je váš prípad. Už len preto, že o investovaní už čo-to viete a nemusíte doháňať výraznejší vedomostný deficit. Môžete byť presvedčení dokonca aj o tom, že k atraktívnym výnosom sa viete dopracovať aj vlastnou hlavou. Napríklad vyberaním konkrétnych investícií, akými môžu byť napríklad podhodnotené akcie.
Prvý problém, ktorý na vás bude číhať, je zameranie sa na vlastný výsledok. Povedzme, že je polovica novembra a vy od začiatku roka denne pozorne sledujete správy z finančných trhov a detailne analyzujete vyhlásenia centrálnych bankárov, analytikov, študujete detaily hospodárskych výsledkov firiem, o ktoré sa zaujímate. A vypláca sa to – vaše portfólio je od začiatku roka v zisku 20 %. Všetko nasvedčuje tomu, že na konci roka si budete môcť spokojne potľapkať po pleci.
Alebo nie?
Problém je v tom, že vaše investičné výsledky neboli dosiahnuté v izolovanom priestore. Atraktívne zhodnotenie ste dosiahli v období, počas ktorého index Nasdaq 100 vzrástol o viac ako 40 %! Investovanie vášho času, vedomostí a úspor do toho, čo na prvý pohľad vyzerá ako úspech, je v konečnom dôsledku strata. Nie absolútna, ale relatívna. Je to podobné ako radosť z 1,5 % úroku na termínovanom vklade v banke počas roka pri 12 % inflácii.
No pripusťme aj opačnú situáciu – teda že akciový trh vzrástol o 20 % a vám sa podarilo prekonať ho vo veľkom štýle: dosiahnutím 40 % zisku. Čo už v tomto prípade môže pokaziť eufóriu?
Náhoda.
Svet peňazí nefunguje podľa intuitívnych pravidiel. Dobrý výsledok pri investovaní neznamená nevyhnutne to, že rozhodnutie, ktoré k nemu viedlo, bolo správne. Môžete sa mýliť a i tak vyzerať ako charizmatický guru. Môžete odporúčať akcie málo známeho výrobcu sladeného nápoja len preto, že vám chutí a veríte tomu, že o pár mesiacov to bude prosperujúca firma s množstvom spokojných zákazníkov. Čas vám dá v investičnom odporúčaní za pravdu: cena odporúčaných akcií je skutočne podstatne vyššie. Čo však môže uniknúť pozornosti, je fakt, že dôvodom nárastu ceny nie je kvitnúca firma, ale ponuka na jej prevzatie od konkurenčného konglomerátu. Vaša predpoveď sa naplnila, aj keď v dôvodoch ste sa mýlili.
Ilúzia o vlastnej investičnej genialite je nebezpečná svojou nenápadnosťou. Bežný investor môže vidieť, ako jeho portfólio zarába, a s každou jednou investíciou získavať nový dôkaz o svojej šikovnosti. Poľahky prehliadne fakt, že sa mu darí na trhu, na ktorom idú nahor prakticky všetky akcie – niektoré viac, iné menej. To, že idú aj tie, ktoré sám vybral, nie je dôkaz jedinečných schopností.
Podobné nástrahy sú len špičkou ľadovca. To, že existujú, neznamená, že nemá zmysel investovať energiu a čas do získavania vedomostí a skúseností. Kto však nie je pripravený a ochotný platiť svojím časom a energiou, urobí lepšie, ak so svojimi úsporami nebude hazardovať ako v kasíne. Správa investícií je služba ako každá iná. Aj v tom, že má svoju cenu.