Návyky na nezaplatenie
Dokážete si spomenúť, čo všetko ste dnes robili? Nech by bol váš zoznam akokoľvek dlhý, takmer s istotou by nebol úplný. Nie preto, že by ste práve natrafili na limity ľudskej pamäti. Dôvodom sú automatické procesy a aktivity, ktoré sme naučení robiť bez toho, aby sme nad nimi uvažovali alebo im venovali špeciálnu pozornosť. Zvyky a návyky pritom stoja takmer za polovicou všetkého, čo denne robíme.
Dokážete si spomenúť, čo všetko ste dnes robili? Nech by bol váš zoznam akokoľvek dlhý, takmer s istotou by nebol úplný. Nie preto, že by ste práve natrafili na limity ľudskej pamäti. Dôvodom sú automatické procesy a aktivity, ktoré sme naučení robiť bez toho, aby sme nad nimi uvažovali alebo im venovali špeciálnu pozornosť. Zvyky a návyky pritom stoja takmer za polovicou všetkého, čo denne robíme.
Čo urobíte ako úplne prvé, keď sa zobudíte? Zamierite z postele pod sprchu, začnete si variť kávu alebo siahnete po smartfóne a kontrolujete nové e-maily? Zaviažete si najskôr ľavú alebo pravú topánku? Ktoré webové stránky si denne pozriete ako prvé? A keď sa pracovný deň skončí a opäť stojíte vo dverách bytu, čo robíte najskôr?
Odpovede na podobné otázky nie sú vždy jednoduché. Ako ľudia sa považujeme za inteligentné bytosti riadiace sa rozumom. Stačí malá poznámka o tom, že nám (niekedy) chýba, a cítime sa dotknutí. Faktom však je, že rozum zďaleka nemá kontrolu nad všetkým, čo robíme. Podľa výskumu vedcov z americkej Duke University sa približne 45 % každodenných ľudských činností zakladá na zvykoch, nie na vedomých rozhodnutiach nás samých. Znamená to, že pri takmer polovici toho, čo robíme, dávame mozgu pohov a prepíname ho do režimu autopilota.
Závislosť od návykov
Silná závislosť od vybudovaných zvykov nie je nevyhnutne zlou správou. Skúste si len predstaviť, že pri zaväzovaní šnúrok na topánkach by ste sa museli každý deň sústrediť tak, ako keď ste sa o to po prvýkrát pokúšali sami. Alebo na čo všetko by ste sa museli sústrediť, ak by ste chceli len vycúvať autom: spojka, otočenie kľúča v zapaľovaní, zaradenie spiatočky, ručná brzda, kontrola v spätných zrkadlách, pridávanie plynového pedála, uvoľňovanie spojky. Pokiaľ by ste si z komplexu všetkých týchto činností nevytvorili návyk, každé cúvanie by bolo rovnako stresujúcou skúsenosťou, ako keď ste sa o rovnaký výsledok pokúšali prvýkrát. Ďalšou dobrou správou je, že zvyky síce môžu byť železnou košeľou, no určite nie sú nemenné. Naopak – stačí elementárna vedomosť o tom, ako fungujú, a pravidlá pre mozgového autopilota môžeme sami meniť.
Tridsiatnička Katarína má na prvý pohľad ideálny život. Ako právnička má príjem prevyšujúci bežný štandard, dokonca aj v Bratislave, kde žije a pracuje. Býva v byte, ktorý zdedila po starých rodičoch. Ten si síce v minulosti vyžiadal peniaze na menšiu rekonštrukciu, no pre majiteľku nepredstavuje finančné bremeno v podobe hypotéky. Katarína zatiaľ neživí rodinu, jej jediným stálym spolubývajúcim je Viki, štvorročný bígl. Ešte pred dvoma rokmi boli peniaze pre dvojčlennú domácnosť problém: „Na konci mesiaca som pravidelne bola tam, kde na jeho začiatku. Nepotrebovala som veľa vecí, ale i tak som dokázala minúť prakticky celý príjem. Štvalo ma to až tak, že na začiatku nového mesiaca som sa takmer vyhýbala obchodom. Nikdy to však nevydržalo dlho.“
Z kruhu impulzívneho míňania v obchodoch jej pomohla malá rada staršej kolegyne. „Prestala som bočiť od obchodov. Keď som však do nich šla, mala som jasno v tom, čo chcem kúpiť a koľko ma to bude stáť. To boli veci, ktoré som potrebovala alebo chcela. Ak som natrafila na niečo, čo by som si inak hneď kúpila, len som si poznačila, koľko by ma to stálo. Na konci mesiaca si tieto poznámky prechádzam a vyberám si, čo kúpim. Veľká časť zoznamu mi vtedy pripadá úplne zbytočná,“ vysvetľuje mladá právnička.
Vytváranie zoznamu, ktorý by zabránil impulzívnym nákupom, sa pre Katarínu stalo novým zvykom. Jeho riadky začala plniť všetkým, čo stálo viac ako 100 eur. Odkladanie nákupu na koniec mesiaca odstránilo z míňania peňazí emócie, ktoré zvyčajne vedú k výdavkom na všetko, čo sa pár minút po nákupe stane zbytočným.
Zmena myslenia
Nový prístup Kataríny k hospodáreniu s peniazmi môže na Slovensku znieť ako rarita, ale v skutočnosti nemá ďaleko k experimentu, pod ktorý sa v roku 2006 podpísali austrálski vedci Ken Cheng a Megan Oaten. Pre skupinu dobrovoľníkov zorganizovali štvormesačný kurz, počas ktorého im vštepovali zásady správneho hospodárenia s peniazmi. Jeho súčasťou bolo vytvorenie konkrétneho finančného plánu – ľudia si začali sporiť a, podobne ako Katarína v predchádzajúcom príklade, cielene obmedzovať výdavky na luxus alebo nákupy bez rozmyslu. Súčasťou plánu bolo aj vedenie poznámok o tom, kto ako míňa. Nikoho neprekvapí, že takéto zadanie bolo proti srsti väčšine členov skupiny. Prinútili sa však a systematicky začali evidovať všetky výdavky.
Výsledkom nového návyku neboli len notesy plné poznámok. Účastníci experimentu bez toho, aby im to niekto explicitne nariadil, postupne obmedzili aj spotrebu cigariet, alkoholu a kofeínu. K lepšiemu sa zmenila aj ich pracovná výkonnosť a z jedálneho lístka sa začali strácať i polotovary. Opäť bez toho, aby takúto zmenu niekto vyžadoval. „Keď sa zapriete a idete si zacvičiť, urobiť domáce úlohy alebo si namiesto hamburgera dáte šalát, v skutočnosti meníte zmýšľanie,“ hovorí Todd Heatherton z Dartmouthskej akadémie. „Viete spoľahlivejšie ovládať popudy. Naučíte sa nevšímať si pokušenie. A len čo sa zabeháte v novom režime, mozog vás usmerní, aby ste dosiahli stanovený cieľ,“ dodáva.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
